Po dlhšom čase sa sme opäť rozhodli ísť na turistické dobrodružstvo do Národného parku Malá Fatra. Naposledy sme boli v časti Lúčanská Fatra na vrchu menej známeho kopca Skalky. Bol to úžasný výlet s množstvom nádherných výhľadov, ktoré v nás rezonovali ešte dlho po absolvovaní túry. Tentokrát prišla na rad Krivánska Fatra, kde sme v minulosti navštívili všetky známe vrcholy ležiace na hlavnom hrebeni. Od Veľkého Rozsutca, cez Stoh, Chleb až po Malý Kriváň a Veľký Kriváň. Tentokrát sme chceli zdolať niečo nové, kde sme ešte neboli.
Otvorili sme si kartografické dielo TM VKÚ 8 Národný park Malá Fatra a začali s plánovaním výletu. Turistická mapa je v podrobnej mierke 1 : 25 000, čo znamená detailnejšie plánovanie a celkový obraz o chystanom výstupe. Sú tu značky a prvky, ktoré by v mape s mierkou 1 : 50 000 nebolo možné zapracovať, resp. by boli veľmi nahustené. Tu nám nič nebránilo tomu, aby sme vedeli, čo nás čaká pri výstupe na menej známy vrch Stratenec vo výške 1 512 m n. m. Ako sa nám darilo počas tohto výstupu, to sa už dozviete v samotnom článku.
Dolina Kúr
V rámci plánovaného okruhu sme zvolili trasu so začiatkom v Doline Kúr. Tá leží za obcou Krasňany, kam sa dostaneme cestou cez Žilinu. Mesto je počas ranných sobotných hodín pomerne prázdne a tak ním bez absolvovania nejakého zdržania v zápche prechádzame až vchádzame do spomínanej doliny. Na jej konci za chatkami nechávame odstavené vozidlo. Dávame na seba turistické veci a začíname kráčať po turistickom chodníku modrej farby. Tá nám bude robiť spoločnosť až na samotný hrebeň Malej Fatry.
Kráčanie je od začiatku príjemné a stúpanie len veľmi mierne. Popri nás tečie potok, ktorý v tieto tropické letné dni robí príjemne chladivé podmienky. Tie si skutočne užívame. Dolina je nádherná a rôzne skalné výjavy po stranách len dokazujú jej jedinečnosť. Ktovie, koľko sem chodieva bežne turistov ale toto miesto si určite zaslúži väčšiu pozornosť v rámci pohoria. Postupne opúšťame kráčanie bez prevýšenia a nasleduje vstup do lesa, kde vidíme, že ideme naberať množstvo výškových metrov. Sme približne vo výške 700 m n. m. ale podľa terénu sa to bude veľmi rýchlo meniť smerom k vyšším hodnotám.
Stúpanie na hlavný hrebeň Malej Fatry
Cesta lesom je náročná, avšak vieme, že nás na vrchole čaká zaslúžená odmena v podobe výhľadov na majestátne vrcholy tohto pohoria. Slnečné lúče prenikajúce cez stromy dodávajú miestu zaujímavú atmosféru. Prekonávame 800 m n. m. a naše telá cítia, že toto je naozaj prudké. Spravíme si menšiu prestávku, aby sme nabrali ďalšie sily. Ako kráčame preberáme rôzne témy a rozprávame sa aj o tom, že v tejto časti je skutočný pokoj a doteraz sme nestretli žiadneho turistu. To by sa vo Vrátnej doline nestalo. Užívame si ten pokoj. Postupom času sa dostávame na chvíľu von z lesa na menšiu lúku.
Z nej sú obmedzené výhľady na okolie, avšak nesmútime, lebo vieme, čo nás čaká neskôr. Trochu sa oblačí, avšak veríme, že to nebude prekážať v panoramatických výhľadoch na okolitú krajinu. Míňame vrch Príslopok presahujúci nadmorskú výšku 1 100 m. Kráčanie je už o niečo príjemnejšie, avšak ešte musíme prekonať približne 300 výškových metrov, aby sme boli v našom prvom čiastkovom cieli tohto dňa. Čas postupne plynie a vidíme obrysy Malého Kriváňa a Koniarok. Z tejto strany sú tie pohľady úplne iné, ako sme zvyknutí. Čoskoro prichádzame na hlavný hrebeň a sme v sedle Priehyb.
Stratenec
Sme v sedle a sú odtiaľto neopakovateľné výhľady na krajinu. Turiec máme ako na dlani a o pozornosť sa hlási dominantná Veľká Fatra s Lyscom, Rakytovom, či susedným Borišovom. Nevieme, kam skôr sa máme pozerať a tak si len sadneme do trávy a užívame si tieto jedinečné chvíle. Na Malom Kriváni vidíme niekoľko ľudí snažiacich sa zdolať tento vrchol. Po niekoľkých minútach oddychu si pobalíme veci a vydáme sa k hlavnému cieľu dnešného dňa v podobe vrchu so zaujímavým názvom – Stratenec. Keď tak premýšľame, Malá Fatra má hneď niekoľko názvov vrchov so špecifickým pomenovaním ako Chleb, Pekelník, či Hromové.
Ideme hrebeňom a užívame si danú turistickú skúsenosť. Touto časťou Malej Fatry ideme prvýkrát a úplne nás očarila. Postupne prichádzajú skalné úseky, kde musíme použiť aj ruky, aby sme sa dostali vyššie. Miestami sa čudujeme, prečo sem nedali fixné reťaze, aby sa ľahšie chodilo týmito pasážami. Za niekoľko desiatok minút konečne prichádzame na Stratenec a spravíme aj fotku vrcholového smerovníka. Pokocháme sa na chvíľu a opäť pokračujeme v putovaní.
...pokračovanie v ďalšej časti