Po dlhšom čase sme sa opäť rozhodli navštíviť obľúbené Západné Tatry a ich menej známe končiny. Väčšina turistov pri pohľade na túto časť Tatier navštívi prirodzene vrchy ako sú Baranec, Ostrý Roháč, Volovec, Baníkov, Tri kopy, alebo Plačlivé. My sme sa postupne „prelúskali“ aj dolinami ako Kamenistá dolina, Bystrá dolina alebo Jamnícka dolina. Tento krát sme chceli pozrieť ďalšie doliny, ktoré sme do týchto dní ešte nenavštívili.
Počas plánovania ďalšieho turistického výletu sme použili kartografické dielo TM VKÚ 112 Západné Tatry – Roháče, kde sme mali celé pohorie ako na dlani. Počas brázdenia mapou nám padol zrak na západne položené doliny – Bobrovecká a Jalovecká dolina. Ich odľahlosť dávala najavo divokosť a opustenosť, kde s najväčšou pravdepodobnosťou stretneme skôr kamzíka, ako turistu. Návštevu dolín sme si chceli spojiť aj s okruhom smerujúcim cez Chatu pod Náružím a Sivým vrchom, aby bolo toto pôsobenie ešte zaujímavejšie.
Sivý vrch a sedlo Pálenica
Skoro ráno prichádzame na parkovisko v bode Bobrovecká vápenica. Pred nami je dnes 20 km a niečo málo cez tisíc výškových metrov. Tešíme sa na to a bez zbytočného zdržovania vyrážame za ďalším dobrodružstvom. Volíme modro značený chodník, ktorým naberáme prvé výškové metre. Pri smerovníku „Rázcestie pod Babkami“ odbáčame vpravo a odolávame pomyselnému volaniu z vrchu Babky, aby sme išli naň po výhľady. Prichádzame ku Chate pod Náružím, kde si dávame krátku prestávku na doplnenie energie. Za pár minút sa pohýname ďalej k ďalšiemu významnému cieľu v podobe Sivého vrchu (1 805 m n. m.).
Postupne vychádzame z lesa a pripájame sa na zeleno značený chodník. Obchádzame vrch Ostrá a pred nami sa otvára ikonický pohľad na Sivý vrch. Záverečné stúpanie na tento výškový bod dá mierne zabrať, ale nie je to nič, čo by nás v Západných Tatrách prekvapilo, vzhľadom na iné úseky, ktoré sa tu nachádzajú. Sme na vrchole a užívame si výhľady na vrchy ako Spálená, Pachoľa, Baníkov, či vzdialený Baranec. Nezdržujeme sa však dlho ale pokračujeme po červenej hrebeňovej trase ku sedlu Pálenica. Zostup je trochu zdĺhavý a miestami náročnejší, avšak čoskoro sa dostávame na prijateľnejší turistických chodník a prichádzame k spomínanému sedlu.
Bobrovecká dolina
V sedle Pálenica sa odpájame z červeného chodníka a sme na žltom chodníku. Ten nás prevedie Bobroveckou aj Jaloveckou dolinou až späť na parkovisko ku autu. K tomu je však ešte dlhá cesta. Ako vchádzame do doliny okamžite je zrejmé, že ide o menej navštevované miesto Západných Tatier. Pomyselne sa rozlúčime s výhľadmi pohľadom na Sivý vrch pred nami a dostávame sa do objatia kosodreviny, ktorá miestami dovoľuje prejsť jednému turistovi na šírku. Čoskoro vidíme v blate odtlačok medvedej laby, čo len potvrdzuje slová o divokosti doliny. Postupne sa predierame miestami, kde je bujná vegetácia a tak je niekedy náročné odhadnúť, kadiaľ vedie chodník.
Ako postupujeme ďalej, prichádzame aj ku najzápadanejšiemu plesu v celých Tatrách – Bobrovecké čierne pleso. Ide o menšie pleso, ktoré je skutočne tmavé, takže jeho názov nie je vôbec náhodný. Chvíľu ho obdivujeme a následne pokračujeme ďalej v putovaní. Kráčame popri potoku, ktorý sa s postupom času zväčšuje a mení sa na divoký horský potok s mnohými prítokmi. Zdolávame mostíky, na ktorých vidno, že už majú najlepšie za sebou. Ako sa však ale blížime k rázcestiu pod Lyscom, objavujú sa nové a opravené mostíky, ktoré uľahčujú prejdenie cez potok.
Jalovecká dolina
Sme v bode „Rázcestie pod Lyscom“ a turistický smerovník ukazuje hodnotu 1 006 m n. m. Z tohto bodu sa postupne Jalovecká dolina mení a ponúka širší turistický chodník, ktorý vyzerá prijateľnejšie ako v predchádzajúcej doline. Kráča sa nám už oveľa lepšie a okolité stromy robia príjemný tieň, ktorý odráža aktuálne vysoké letné teploty. Sme radi, že sme zvolili práve takýto smer okruhu. Stretávame aj prvých ľudí v tejto doline, tak sa im zdravíme a predpokladáme, že za celý dnešný deň tadiaľto prejde maximálne 10 ľudí. Potok Jalovčanka je už pomerne veľký a neustále do neho vtekajú ďalšie a ďalšie bystriny z oboch strán.
Postupne vychádzame z doliny, ktorá sa nám veľmi páčila a máme z nej úžasné zážitky. Musíme prejsť posledné stovky metrov po asfalte, čo až tak nevadí, len skôr vyčerpáva panujúce sparno. Aj napriek vysokým teplotám sme si dnešný výlet v Západných Tatrách nadmieru užili. Pokiaľ teda hľadáte divokosť tohto pohoria v jeho najkrajšej podobe, určite navštívte Bobroveckú a Jaloveckú dolinu a nezabudnite si pribaliť mapu od VKÚ Harmanec.
