Po všetkých náročnejších turistických výletoch z posledného obdobia sme tentokrát hľadali niečo ľahšie, kde nepôjde o prejdené kilometre ani zdolané výškové metre. Do úvahy pripadal napríklad Považský Inovec, Strážovské vrchy, Tribeč ale aj Štiavnické vrchy. Po prezeraní rôznych máp sme sa nakoniec rozhodli zúžiť výber na oblasť Štiavnických vrchov. V tomto pohorí sme v minulosti boli už niekoľko krát, avšak zakaždým išlo o výstup na najvyšší bod v podobe mýtického Sitna.
Pri pohľade na mapu VKÚ 138 Štiavnické vrchy sme začali plánovať, kam vlastne pôjdeme. Keďže sme Sitno vylúčili už hneď na začiatku, voľba padla na tradičný okruh s výhľadmi na Banskú Štiavnicu v podobe trasy popod Malý Paradajs s tým, že vyjdeme na Predné Rosniarky a cez Tanád sa dostaneme až ku Farárovej hôrke. Odtiaľ by sme už len prešli modrou trasou späť na sedlo Červená studňa. Toľko ku teoretickému plánovaniu. Poďme sa pozrieť na to, ako sme prešli uvedenú trasu v skutočnosti.
Sedlo Červená studňa
V ranných hodinách prichádzame na parkovisko v sedle Červená studňa. Toto sedlo je vyhľadávanou križovatkou peších turistov i vyznávačov cykloturistiky, keďže v tomto bode sa pretína hneď niekoľko trás. Okrem žltej, modrej, zelenej i červenej turistickej trasy tadiaľto vedie Veľký hodrušský okruh, Bolemanova trasa i Barborská cesta. Taktiež tu začína náučný chodník Paradajs, takže skutočne si každý milovník prírody príde na svoje.
Sme vo výške 790 m n. m. a začíname chôdzu s tým, že sa napojíme na náučný chodník Paradajs. Už po pár krokoch sa ukazujú prvotné výhľady na legendárnu Banskú Štiavnicu. Nad mestom sa ešte drží jemný ranný opar, čo robí pohľad na bývalé banícke centrum ešte atraktívnejším. Štandardne chodia turisti červeným chodníkom hornou stranou na Paradajs, avšak volíme radšej túto alternatívu v podobe chôdze popod Paradajs a Malý Paradajs.
Postupne sa vnárame do lesa ale pomedzi stromy aj tak zahliadneme pod nami tajch Ottergrund. Je to jedinečné miesto, pri ktorom sa dá stráviť hodiny relaxom a nič nerobením. Výhľad z tajchu má svoje čaro. Stúpame smerom na vyhliadkový bod na Predných Rosniarkach. Po príchode na toto miesto strácame slová. Na to, že sme vo výške trochu presahujúcu nadmorskú výšku 900 m, tak sa nevieme prestať čudovať tomu, aká je tu nádherná príroda a scenérie, ktoré ponúka. Na chvíľu si tu spravíme prestávku a kocháme sa týmto miestom.
Cez Tanád na Farárovu hôrku
Kráčame z Predných Rosniarok po červenej trase smerom dole k turistickému prístrešku. V týchto miestach je aj prameň ale ten dnes nevyužijeme, pretože máme ešte dosť svojich tekutín. Striedavo ideme hore-dole a sme uchvátení z krásneho lesa okolo nás. Táto lokalita je dôkazom, že kvôli krásnym výhľadom a prírode netreba vždy chodiť do vysokých nadmorských výšok. Pozeráme sa do turistickej mapy od známeho výrobcu VKÚ Harmanec a podľa nej sme už čoskoro na najvyššom bode dnešného dňa menom Tanád.
A skutočne! Cez stromy už vidíme vrcholovú tabuľu značiacu tento vytúžený vrchol. Prichádzame ku nej a obdivujeme výhľady smerom k Banskému vrchu a Trejbolcu. Pod nami je aj niekoľko malých usadlostí učupených v lone prírode. Takmer idylické výjavy prerušíme pokynom na ďalšie pokračovanie nášho turistického snaženia. Klesáme relatívne prudkým úsekom až sa dostávame ku Veternému sedlu. V jeho tesnej blízkosti premáva lanovka na lyžiarskom stredisku Salamandra. Pokračujeme cez Malý Tanád až ku smerovníku označujúcemu bod Farárova hôrka. V tomto bode sa napojíme na modrý chodník, ktorým vedú naše ďalšie kroky.
Chodník Andreja Kmeťa
Ideme po „modrej“ s označením Chodník Andreja Kmeťa a postupne vchádzame do malej obce Horná Roveň. Odtiaľ po nepopulárnom asfalte vchádzame opäť do lesa, kde sa predsa len cítime trocha lepšie. Po pravej strane máme celú Banskú Štiavnicu ako na dlani a sme očarení z každého pohľadu na ňu. Prechádzame časťou Ottergund a ťažko sa dá uveriť tomu, že takéto krásne časti Štiavnických vrchov môžeme dosiahnuť tým, že doslova len vyjdeme nad mesto. Postupne stretávame aj ďalších turistov a už vieme, že sa blížime k sedlu Červená studňa.
Po príchode ku nemu začína snežiť, takže rýchlo sadneme do auta a sme radi, že sme stihli prejsť tento okruh v dobrom čase. Z turistického dobrodružstva máme len tie najlepšie pocity a pevne veríme, že sa do Štiavnických vrchov čoskoro opäť vrátime a zažijeme ďalšie dychberúce scenérie. Pokiaľ sa sem tiež vyberiete, tak si nezabudnite do batohu pribaliť aj turistickú mapu od VKÚ Harmanec.
Autor článku:
Lukáš Paško - Nadšenec slovenských hôr a aktívny turista
