Vysokohorské zápisky
Začiatkom nového roka sme sa rozhodli naplánovať zaujímavý turistický výstup do pohoria Vtáčnik. V minulosti sme už boli v tomto pohorí na jeho najvyššom bode, ktorý nesie rovnomenné pomenovanie, i na Veľkom Griči. Tentokrát sme chceli zažiť niečo nové, čím ešte viac „objavíme“ toto pohorie. Do úvahy prichádzalo hneď niekoľko zaujímavých, aj keď možno menej známych lokalít. Rozmýšľali sme nad Jarabou skalou, Žarnovom, Bielou skalou, ale aj Buchlovom. Po dôkladnom zvážení sme sa nakoniec rozhodli pre Buchlov siahajúci do výšky 1 040 m n. m.
Plánovanie výstupu na uvedený vrch sme zobrali vážne a nechceli sme nechať nič na náhodu. Keďže je pre nás dôležitá presnosť turistických trás a ich časový harmonogram, opätovne sme siahli po kartografickom diele od VKÚ Harmanec. TM VKÚ 131 Horná Nitra – Vtáčnik – Strážovské vrchy bola ideálnym spoločníkom počas prípravy na tento výstup. Po zistení všetkých potrebných informácií nám už nič nebránilo v odštartovaní ďalšieho jedinečného turistického výstupu.
Začíname v Kamenci pod Vtáčnikom
Ranný príchod do obce Kamenec pod Vtáčnikom sa niesol v znamení hmly a slabšej viditeľnosti. Verili sme však, že sa to časom rozplynie a budeme si môcť užívať skvelé výhľady na Hornú Nitru. Auto nechávame odstavené na konci obce a po oblečení turistických vecí zahajujeme turistiku. Ideme po žltom chodníku kopírujúcom cyklotrasu s názvom Bojnický cyklookruh. Ide o asfaltovú cestu, ktorú až tak neobľubujeme ale tentokrát nemáme na výber. Raná chôdza má svoje čaro a absencia ďalších turistov prináša neopakovateľnú atmosféru.
Po niekoľkých kilometroch prichádzame k turistickému smerovníku označujúcemu bod „Gepňárova dolina“. V tomto mieste schádzame na chvíľu zo žltej značky a ideme zelenou trasou k lokalite „Sekaniny“. Tu leží aj menšie parkovisko, na ktoré sme nešli, pretože ranná snehová nádielka a neodhrnutá cesta nie je práve ideálna kombinácia na jazdu lesnou komunikáciou. Ocitáme sa na modrom chodníku nesúcom meno Petra Školnu. Sme zvedaví, aké prírodné krásy nám ukáže Bystričianska dolina.
Bystričianskou dolinou...
Chôdza pokojnou dolinou je doslova pohladenie pre dušu. Ticho je na nezaplatenie. Jediné zvuky vychádzajú z potoka Bystrica, ktorý kopíruje našu aktuálnu trasu. Po pravej strane sa nachádza národná prírodná rezervácia Veľká skala. Obdivujeme tento prírodný výtvor avšak nemôžeme sa veľmi zdržovať lebo je pred nami ešte dlhá cesta. Dolina je veľmi pekná ale musíme zmeniť smer, pretože sa napájame na náučný chodník Buchlov. Cestou nás čaká informačná tabuľa, kde sa dozvieme prírodné pomery na Buchlove a o tejto oblasti všeobecne. Pokračujeme ďalej lesom s tým, že miestami je trasa slabšie značená, tak sa musíme niekoľko krát pozrieť do mapy, aby sme sa uistili, že ideme skutočne správne. Veľa ľudí týmto chodníkom asi neprejde počas dňa.
Sme v približnej výške 800 m n. m., čo znamená prekonanie už len približne 250 výškových metrov na dosiahnutie najvyššieho bodu dnešného výstupu. Konečne vyjdeme z lesa a dostávame sa k ďalšiemu dôležitému bodu – Zadná lúka. Turistický smerovník prezrádza, že aktuálna nadmorská výška má hodnotu 913 m. Z tohto miesta mohli byť aj prvé výhľady, avšak hustá hmla sa neustále drží, a tak znemožňuje výhľady smerom na Bratošovskú dolinu i Suchú horu. Napájame sa na žltú trasu vedúcu na Buchlov.
Skalnatý Buchlov prekvapuje
Chôdza žltým značeným chodníkom pripomína, že zvyšné výškové metre naberieme pomerne rýchlo a prudko. Prevýšenie je tu citeľné a miestami sa poriadne zapotíme. Vchádzame do prírodnej rezervácie Buchlov a naturálne krásy sú naozaj očarujúce. Predstavujeme si, ako slnko presvitá pomedzi stromy a vytvára neopakovateľnú atmosféru. Pred nami sa zjaví obrovské bralo Buchlova a nestačíme sa čudovať. Ideme teda naň, ako nás vedie trasa a sme prekvapení že sú tu rebríky i reťaze. S ich pomocou teda vyjdeme k turistickému smerovníku označujúcemu najvyšší bod dnešného dňa. Z tohto miesta sa ešte vyberieme k vrcholovému krížu na vyhliadku. Trochu sme sklamaní, pretože hmla sa neustále drží a naďalej zabraňuje výhľadom na Hornú Nitru.
Spravíme si aspoň niekoľko fotografií na pamiatku a po niekoľkých minútach a občerstvení zahájime opäť zostup z Buchlova do Kamenca pod Vtáčnikom. Cestou dole to ide celkom svižne a čím viac sa približujeme k obci, tak sa ukazuje pomedzi oblaky aj slnko. Trochu zamrzí, že až teraz miznú oblaky ale nevadí nám to, pretože máme dôvod sa sem znova vrátiť a opäť navštíviť tento klenot pohoria Vtáčnik aj s mapou od VKÚ Harmanec.
Autor článku:
Lukáš Paško - Nadšenec slovenských hôr a aktívny turista
