Pokračovať do košíka
Zákaznícka podpora:+421 948 140 353shop@cbs.sk
    Domov / Vysokohorské zápisky

    Vysokohorské zápisky

    Tip na výlet –  Na Veľký Choč z obce Valaská Dubová a späť
    Tip na výlet –  Na Veľký Choč z obce Valaská Dubová a späť

    Vysokohorské zápisky

                Meteorologické podmienky sa znova rozhodli, že nám vyjdú v ústrety, tak sme strávili voľnú sobotu na horách. Mali sme dilemu, kam pôjdeme, pretože sa ponúkalo množstvo dostupných alternatív. Od Kľaku, cez Prašivú, Kráľovu hoľu, až po Veľký Choč. Posledná z uvedených alternatív sa nakoniec stala našou cieľovou destináciou. Verím však, že ani ktoroukoľvek z ostatných volieb by sme v tento deň neurobili zlé rozhodnutie.

     

     

                Veľký Choč, ako najvyšší bod Chočských vrchov, sa týči do výšky 1 610 m n. m. Z jeho vrcholu je podmanivý kruhový rozhľad. Vidieť možno Nízke Tatry, Západné Tatry, Malú Fatru, Oravské Beskydy i Veľkú Fatru. Myslím si, že ide o viac než dobrú pozvánku na toto miesto. Práve vďaka tomu sa Veľký Choč teší obľube u širokej turistickej verejnosti.

     

                Aj napriek tomu, že sme už na tomto vrchu v minulosti boli, plánovanie turistiky sme určite nechceli podceniť. Opäť sme použili ako pomocníka turistickú mapu od legendárneho vydavateľstva VKÚ Harmanec. Mapové dielo VKÚ 111 Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara poskytla cenné informácie, ktoré sme využili priamo v teréne. Po teoretickej príprave nastal čas vyjsť na hory!

     

    Z Valaskej Dubovej po modrom chodníku

     

                V ranných hodinách prichádzame do rázovitej liptovskej obce Valaská Dubová. Auto nechávame odparkované na jednej z vyhradených odstavných plôch a postupne na seba dávame turistické veci. V centre obce sa začína turistický chodník modrej farby, na ktorý sa čoskoro napájame. Premenlivé januárové počasie núti mať na sebe zimné veci, avšak zároveň je po pár prejdených metrov celkom teplo. Očakávame, že na samotný vrchol vyjdeme už len v mikine.

     

     

     

                Ako kráčame chodníkom, uvedomujeme si nutnosť nasadenia protišmykových mačiek už v úvodných úsekoch výstupu. Je to z toho dôvodu, že počas cesty sú pred a okolo nás zľadovatelé plochy. Ísť cez ne bez tohto zimného príslušenstva by mohlo byť pomerne nebezpečné a riskovali by sme neželaný úraz. Po ich nasadení je to už oveľa lepšie a môžeme tak nerušene obdivovať skaly ako sú Žiarec, Soliská, či Havrané. Čoraz viac stúpame a prekonávame nadmorskú výšku 900 m. Vieme, že to najťažšie ešte len príde.

     

    Stúpanie ku Strednej Poľane

     

                Po prejdení časti zvanej Tesné skaly sa stúpanie stáva čoraz prudším a intenzívnejším. Vidíme turistov bez turistických mačiek, ktorí majú veľké problémy s chôdzou do kopca. Vôbec im nezávidíme, pretože aj na základe minulých skúseností vieme, že ich počas tohto výstupu bude čakať ešte mnoho obdobných úsekov. Ako prekonávame výšku 1 000 m n. m., vieme, že k dôležitému bodu v podobe Strednej Poľany sa to už kráti. Keď dosahujeme tento očakávaný bod, spravíme si na ňom menšiu občerstvovaciu prestávku.

                Stredná Poľana je dôležitou križovatkou turistických trás. Z tohto miesta máme prvé výhľady dnešného dňa smerom na Liptovskú Maru. Vedú sem chodníky z Valaskej Dubovej, Jasenovej, Vyšného Kubína, či Likavky. Neďaleko leží i legendárna útulňa nazvaná Hotel Choč. Tá je využívaná počas dobrodružných „prespávačiek“ a prichýli turistov v prípade zlého počasie. Po tom ako si oddýchneme pokračujeme v našom cieli po napojení na zimnú trasu.

     

    Veľký Choč je magické miesto

     

     

                Od Strednej Poľany s výškou 1 248 m n. m. ideme na červený chodník nesúci meno Martina Kukučína. Daný chodník začína v obci Jasenové, kde sa tento slovenský prozaik narodil i vyrastal. S pribúdajúcimi výškovými metrami sa za nami ukazujú aj vrcholky kopcov Malej Fatry. Dominantnému Veľkému Rozsutcu úspešne sekunduje Stoh. Stúpame čoraz vyššie, až sa dostávame k úsekom s fixnými reťazami. S ich pomocou sa dostávame až na samotný vrchol Veľkého Choču do výšky 1 610 m n. m.

     

     

                Nestačíme sa čudovať prekrásnym panoramatickým scenériám, ktoré sú pred nami. Celé Západné Tatry i Nízke Tatry s Liptovom máme ako na dlani. Bez slova sa len rozhliadame a obdivujeme krajinu a jej výjavy. Vidíme do ďaleka a jasne vieme rozpoznať i legendárnu Kráľovu hoľu. Vysielač na jej vrchole je neprehliadnuteľný. Vyhotovíme si niekoľko spomienkových fotografií a čoskoro začneme aj so zostupom.

     

     

                Vieme, že nás čaká ešte náročná pasáž, pretože niektoré úseky dajú zabrať aj bez zľadovatelých úsekov. Počas cesty dole sme neustále unesení z toho, aké krásne to bolo na vrchole. Ak rozmýšľate nad najbližším výstupom, určite nezabudnite do plánov zahrnúť aj tento vrchol. Nezabudnite si však do turistického batohu pribaliť aj kartografické dielo od spoločnosti VKÚ Harmanec, vďaka ktorému sa v prírode nestratíte.

     

     

    Autor článku:

    Lukáš Paško - Nadšenec slovenských hôr a aktívny turista

     
    Tip na výlet –  Zimný okruh v Západných Tatrách cez Baranec
    Tip na výlet –  Zimný okruh v Západných Tatrách cez Baranec

    Vysokohorské zápisky

                Zimná uzávera v Tatrách ponúka aj napriek obmedzeniam zaujímavé možnosti na excelentné turistické zážitky. Tentokrát sme upriamili pozornosť na Západné Tatry. V tejto časti Tatier je možné vyjsť napríklad na Babky, Baranec či Plačlivé. Pre tých, ktorí chcú zažiť o niečo príjemnejšiu prechádzku v prírode je otvorená Jamnícka dolina, Žiarska dolina alebo Jalovecká dolina.

     

                Naše zraky sme z ponúkaného výberu upriamili na najvyššiu z uvedených lokalít. Tento bod predstavoval Baranec s výškou 2 184 m n. m. Z jeho vrcholu sú možné nádherné panoramatické výhľady do ďalekého okolia. Okrem toho, že máte okolo seba celé Západné Tatry, tak pod vami sa rozprestiera podmanivý Liptov s Nízkymi Tatrami v pozadí. Jednoducho, takýto výstup treba zažiť.

     

     

                Pustili sme teda do plánovania. Počas zimného obdobia je naplánovanie turistiky dôležitejšie vzhľadom na krátkosť dňa. Tradične sme využili mapu TM VKÚ 3 Západné Tatry – Podbanské, Zverovka. V turistickej mape s mierkou 1 : 25 000 sme našli všetky potrebné informácie. Tie nám neskôr pomohli a výstup bol o to jednoduchší. Detailná mierka sa javí vhodná na miesta, kde je hustejšia koncentrácia prvkov zapísaných v mape.

     

    Parkovisko v Žiarskej doline sa od rána plní turistami

     

                Krátko po siedmej hodine ráno úspešne parkujeme auto na parkovisku v ústi Žiarskej doliny. Stretávame tu mnoho ďalších áut. Okamžite je nám jasné, že Žiarska dolina i Baranec predstavujú veľké lákadlo pre peších turistov i skialpinistov. Teploty pod nulou dávajú znamenie, aby sme sa poriadne obliekli už na začiatku pripravovaného výstupu. Momentálne si nevieme predstaviť aká zima bude na vrchole. Máme na sebe všetky dostupné vrstvy oblečenia i mačky na topánkach. Môžeme vyraziť!

     

     

                Napájame sa na žltý chodník smerujúci na Holý vrch. Stúpanie v tejto časti úseku je intenzívne a aj napriek okolitej zime nám je čoraz teplejšie. Postupne si dávame dole čiapky i rukavice a rozopneme si vetrovky. Sme radi za mačky, ktoré máme obuté, pretože je tu množstvo úsekov, na ktorých by sme sa inak veľmi trápili. Náročná chôdza nás postupne odmeňuje prvotnými výhľadmi po tom, ako vychádzame z lesa. Za nami sa odohráva nádherné prírodné divadlo, kedy Liptov zahaľuje mierny náznak inverzie.

     

     

                Spravíme si tu menšiu prestávku a kocháme sa týmito výjavmi a zároveň obdivujeme Nízke Tatry za nami. Ako svieti slnko, tak je nám čoraz teplejšie. Okolo prechádzajú ľudia, ktorí majú na sebe len mikinu alebo dokonca len tričko s krátkymi rukávmi. S nechápavými pohľadmi pokračujeme až dosahuje prvý významný bod dnešného výstupu v podobe Holého vrchu ležiaceho vo výške 1 723 m n. m.

     

    Od Baranca ku Žiarskemu sedlu

     

                Z Holého vrchu vidíme pekne, kadiaľ budú smerovať naše ďalšie kroky, takže neotáľame s chôdzou a čoskoro opäť vyrážame. Postupne sa turistický chodník plní ďalšími nadšencami horskej turistiky a vidíme, ako veľmi je Baranec obľúbený medzi nimi. Počasie je dokonalé a výhľady sú možné skutočne do ďaleka. Ako sa blížime ku Barancu, začíname cítiť vysoké prevýšenie, ktoré je za nami. Už máme v nohách cez 1 200 výškových metrov a ďalšie nás ešte budú čakať. Pokiaľ ide o náročnosť, tento výstup sa radí medzi tie náročné.

     

     

                Sme na Baranci a strácame slová. Neskutočné výhľady na celú krajinu sú podmanivé. Vidíme úplne všetko a celé Tatry, Malá Fatry, Veľká Fatra i Nízke Tatry sú ako na dlani. Nevieme, kam sa máme skôr pozerať a čo obdivovať. Vyhotovíme si rýchlo niekoľko spomienkových fotografií a už si len užívame atmosféru na vrchole. Jednoducho tu len sedíme a nasávame atmosféru miesta a dobrú náladu, ktorá vládne vo výške 2 184 m n. m. Po približne polhodine pokračujeme s chôdzou, ktorej najbližší cieľ predstavuje Žiarske sedlo.

     

     

                Ako kráčame žltým chodníkom pred nami je značné klesanie. Musíme ísť opatrne lebo snehová pokrývka robí z tejto trasy náročnejšiu skúsenosť, ako by to bolo počas letných mesiacov. Pozeráme sa po ľavej strane, kde vidíme Žiarsku chatu. Tam chceme byť čím skôr. Míňame vrch Smrek (2 074 m n. m.) a približujeme sa k Žiarskemu sedlu. Po príchode ku nemu je tu okolo nás množstvo skialpinistov, pre ktorých je toto počasie ako z katalógu.

     

    Žiarskou dolinou...

     

                Schádzame zeleným chodníkom časťou zvanou Malé Závraty. Užívame si príjemné jarné teploty a aj my si dávame dole vetrovky. Pri turistickom smerovníku „Pod Homôľkou“ sme v nadmorskej výške 1 670 m. Počas tejto pasáže sa neustále obzeráme okolo seba a snažíme sa plnými dúškami nasávať atmosféru tejto časti Západných Tatier. Stretávame množstvo ľudí a vidíme, že dnes sa rozhodol vysoký počet turistov stráviť svoj voľný čas v tejto oblasti.

     

     

                Konečne prichádzame aj ku Žiarskej chate, ktorá je plná do prasknutia. Pár minút tu posedíme, oddýchneme si a pokračujeme v záverečnej ceste, ktorá nás delí od ukončenia tohto výnimočného okruhu. Pomedzi svištia skialpinisti a trochu im aj závidíme, že ako rýchlo budú von z doliny. Voľný čas však aspoň využívame na bilancovanie dnešného výletu. Ten bol úžasný a užili sme si ho plnými dúškami a veríme, že sa sem čoskoro opäť vrátime aj počas iného ročného obdobia.

     

    Autor článku:

    Lukáš Paško - Nadšenec slovenských hôr a aktívny turista

    Tip na výlet - Ponad Banskú Štiavnicu cez Predné Rosniarky a Tanád
    Tip na výlet - Ponad Banskú Štiavnicu cez Predné Rosniarky a Tanád

                Po všetkých náročnejších turistických výletoch z posledného obdobia sme tentokrát hľadali niečo ľahšie, kde nepôjde o prejdené kilometre ani zdolané výškové metre. Do úvahy pripadal napríklad Považský Inovec, Strážovské vrchy, Tribeč ale aj Štiavnické vrchy. Po prezeraní rôznych máp sme sa nakoniec rozhodli zúžiť výber na oblasť Štiavnických vrchov. V tomto pohorí sme v minulosti boli už niekoľko krát, avšak zakaždým išlo o výstup na najvyšší bod v podobe mýtického Sitna.

     

     

                Pri pohľade na mapu VKÚ 138 Štiavnické vrchy sme začali plánovať, kam vlastne pôjdeme. Keďže sme Sitno vylúčili už hneď na začiatku, voľba padla na tradičný okruh s výhľadmi na Banskú Štiavnicu v podobe trasy popod Malý Paradajs s tým, že vyjdeme na Predné Rosniarky a cez Tanád sa dostaneme až ku Farárovej hôrke. Odtiaľ by sme už len prešli modrou trasou späť na sedlo Červená studňa. Toľko ku teoretickému plánovaniu. Poďme sa pozrieť na to, ako sme prešli uvedenú trasu v skutočnosti.

     

     

    Sedlo Červená studňa

     

                V ranných hodinách prichádzame na parkovisko v sedle Červená studňa. Toto sedlo je vyhľadávanou križovatkou peších turistov i vyznávačov cykloturistiky, keďže v tomto bode sa pretína hneď niekoľko trás. Okrem žltej, modrej, zelenej i červenej turistickej trasy tadiaľto vedie Veľký hodrušský okruh, Bolemanova trasa i Barborská cesta. Taktiež tu začína náučný chodník Paradajs, takže skutočne si každý milovník prírody príde na svoje.

     

     

                Sme vo výške 790 m n. m. a začíname chôdzu s tým, že sa napojíme na náučný chodník Paradajs. Už po pár krokoch sa ukazujú prvotné výhľady na legendárnu Banskú Štiavnicu. Nad mestom sa ešte drží jemný ranný opar, čo robí pohľad na bývalé banícke centrum ešte atraktívnejším. Štandardne chodia turisti červeným chodníkom hornou stranou na Paradajs, avšak volíme radšej túto alternatívu v podobe chôdze popod Paradajs a Malý Paradajs.

     

     

                Postupne sa vnárame do lesa ale pomedzi stromy aj tak zahliadneme pod nami tajch Ottergrund. Je to jedinečné miesto, pri ktorom sa dá stráviť hodiny relaxom a nič nerobením. Výhľad z tajchu má svoje čaro. Stúpame smerom na vyhliadkový bod na Predných Rosniarkach. Po príchode na toto miesto strácame slová. Na to, že sme vo výške trochu presahujúcu nadmorskú výšku 900 m, tak sa nevieme prestať čudovať tomu, aká je tu nádherná príroda a scenérie, ktoré ponúka. Na chvíľu si tu spravíme prestávku a kocháme sa týmto miestom.

     

    Cez Tanád na Farárovu hôrku

     

                Kráčame z Predných Rosniarok po červenej trase smerom dole k turistickému prístrešku. V týchto miestach je aj prameň ale ten dnes nevyužijeme, pretože máme ešte dosť svojich tekutín. Striedavo ideme hore-dole a sme uchvátení z krásneho lesa okolo nás. Táto lokalita je dôkazom, že kvôli krásnym výhľadom a prírode netreba vždy chodiť do vysokých nadmorských výšok. Pozeráme sa do turistickej mapy od známeho výrobcu VKÚ Harmanec a podľa nej sme už čoskoro na najvyššom bode dnešného dňa menom Tanád.

     

     

     

                A skutočne! Cez stromy už vidíme vrcholovú tabuľu značiacu tento vytúžený vrchol. Prichádzame ku nej a obdivujeme výhľady smerom k Banskému vrchu a Trejbolcu. Pod nami je aj niekoľko malých usadlostí učupených v lone prírode. Takmer idylické výjavy prerušíme pokynom na ďalšie pokračovanie nášho turistického snaženia. Klesáme relatívne prudkým úsekom až sa dostávame ku Veternému sedlu. V jeho tesnej blízkosti premáva lanovka na lyžiarskom stredisku Salamandra. Pokračujeme cez Malý Tanád až ku smerovníku označujúcemu bod Farárova hôrka. V tomto bode sa napojíme na modrý chodník, ktorým vedú naše ďalšie kroky.

     

     

    Chodník Andreja Kmeťa

     

                Ideme po „modrej“ s označením Chodník Andreja Kmeťa a postupne vchádzame do malej obce Horná Roveň. Odtiaľ po nepopulárnom asfalte vchádzame opäť do lesa, kde sa predsa len cítime trocha lepšie. Po pravej strane máme celú Banskú Štiavnicu ako na dlani a sme očarení z každého pohľadu na ňu. Prechádzame časťou Ottergund a ťažko sa dá uveriť tomu, že takéto krásne časti Štiavnických vrchov môžeme dosiahnuť tým, že doslova len vyjdeme nad mesto. Postupne stretávame aj ďalších turistov a už vieme, že sa blížime k sedlu Červená studňa.

     

                Po príchode ku nemu začína snežiť, takže rýchlo sadneme do auta a sme radi, že sme stihli prejsť tento okruh v dobrom čase. Z turistického dobrodružstva máme len tie najlepšie pocity a pevne veríme, že sa do Štiavnických vrchov čoskoro opäť vrátime a zažijeme ďalšie dychberúce scenérie. Pokiaľ sa sem tiež vyberiete, tak si nezabudnite do batohu pribaliť aj turistickú mapu od VKÚ Harmanec.

     

    Autor článku:

    Lukáš Paško - Nadšenec slovenských hôr a aktívny turista

    Tip na výlet - Na Buchlov z Kamenca pod Vtáčnikom
    Tip na výlet - Na Buchlov z Kamenca pod Vtáčnikom

    Vysokohorské zápisky

     

    Začiatkom nového roka sme sa rozhodli naplánovať zaujímavý turistický výstup do pohoria Vtáčnik. V minulosti sme už boli v tomto pohorí na jeho najvyššom bode, ktorý nesie rovnomenné pomenovanie, i na Veľkom Griči. Tentokrát sme chceli zažiť niečo nové, čím ešte viac „objavíme“ toto pohorie. Do úvahy prichádzalo hneď niekoľko zaujímavých, aj keď možno menej známych lokalít. Rozmýšľali sme nad Jarabou skalou, Žarnovom, Bielou skalou, ale aj Buchlovom. Po dôkladnom zvážení sme sa nakoniec rozhodli pre Buchlov siahajúci do výšky 1 040 m n. m.

     

                 

                Plánovanie výstupu na uvedený vrch sme zobrali vážne a nechceli sme nechať nič na náhodu. Keďže je pre nás dôležitá presnosť turistických trás a ich časový harmonogram, opätovne sme siahli po kartografickom diele od VKÚ Harmanec. TM VKÚ 131 Horná Nitra – Vtáčnik – Strážovské vrchy bola ideálnym spoločníkom počas prípravy na tento výstup. Po zistení všetkých potrebných informácií nám už nič nebránilo v odštartovaní ďalšieho jedinečného turistického výstupu.

     

    Začíname v Kamenci pod Vtáčnikom

     

                Ranný príchod do obce Kamenec pod Vtáčnikom sa niesol v znamení hmly a slabšej viditeľnosti. Verili sme však, že sa to časom rozplynie a budeme si môcť užívať skvelé výhľady na Hornú Nitru. Auto nechávame odstavené na konci obce a po oblečení turistických vecí zahajujeme turistiku. Ideme po žltom chodníku kopírujúcom cyklotrasu s názvom Bojnický cyklookruh. Ide o asfaltovú cestu, ktorú až tak neobľubujeme ale tentokrát nemáme na výber. Raná chôdza má svoje čaro a absencia ďalších turistov prináša neopakovateľnú atmosféru.

     

     

    Po niekoľkých kilometroch prichádzame k turistickému smerovníku označujúcemu bod „Gepňárova dolina“. V tomto mieste schádzame na chvíľu zo žltej značky a ideme zelenou trasou k lokalite „Sekaniny“. Tu leží aj menšie parkovisko, na ktoré sme nešli, pretože ranná snehová nádielka a neodhrnutá cesta nie je práve ideálna kombinácia na jazdu lesnou komunikáciou. Ocitáme sa na modrom chodníku nesúcom meno Petra Školnu. Sme zvedaví, aké prírodné krásy nám ukáže Bystričianska dolina.

     

    Bystričianskou dolinou...

     

                Chôdza pokojnou dolinou je doslova pohladenie pre dušu. Ticho je na nezaplatenie. Jediné zvuky vychádzajú z potoka Bystrica, ktorý kopíruje našu aktuálnu trasu. Po pravej strane sa nachádza národná prírodná rezervácia Veľká skala. Obdivujeme tento prírodný výtvor avšak nemôžeme sa veľmi zdržovať lebo je pred nami ešte dlhá cesta. Dolina je veľmi pekná ale musíme zmeniť smer, pretože sa napájame na náučný chodník Buchlov. Cestou nás čaká informačná tabuľa, kde sa dozvieme prírodné pomery na Buchlove a o tejto oblasti všeobecne. Pokračujeme ďalej lesom s tým, že miestami je trasa slabšie značená, tak sa musíme niekoľko krát pozrieť do mapy, aby sme sa uistili, že ideme skutočne správne. Veľa ľudí týmto chodníkom asi neprejde počas dňa.

     

     

     

                Sme v približnej výške 800 m n. m., čo znamená prekonanie už len približne 250 výškových metrov na dosiahnutie najvyššieho bodu dnešného výstupu. Konečne vyjdeme z lesa a dostávame sa k ďalšiemu dôležitému bodu – Zadná lúka. Turistický smerovník prezrádza, že aktuálna nadmorská výška má hodnotu  913 m. Z tohto miesta mohli byť aj prvé výhľady, avšak hustá hmla sa neustále drží, a tak znemožňuje výhľady smerom na Bratošovskú dolinu i Suchú horu. Napájame sa na žltú trasu vedúcu na Buchlov.

     

    Skalnatý Buchlov prekvapuje

     

     

                Chôdza žltým značeným chodníkom pripomína, že zvyšné výškové metre naberieme pomerne rýchlo a prudko. Prevýšenie je tu citeľné a miestami sa poriadne zapotíme. Vchádzame do prírodnej rezervácie Buchlov a naturálne krásy sú naozaj očarujúce. Predstavujeme si, ako slnko presvitá pomedzi stromy a vytvára neopakovateľnú atmosféru. Pred nami sa zjaví obrovské bralo Buchlova a nestačíme sa čudovať. Ideme teda naň, ako nás vedie trasa a sme prekvapení že sú tu rebríky i reťaze. S ich pomocou teda vyjdeme k turistickému smerovníku označujúcemu najvyšší bod dnešného dňa. Z tohto miesta sa ešte vyberieme k vrcholovému krížu na vyhliadku. Trochu sme sklamaní, pretože hmla sa neustále drží a naďalej zabraňuje výhľadom na Hornú Nitru.

     

     

                Spravíme si aspoň niekoľko fotografií na pamiatku a po niekoľkých minútach a občerstvení zahájime opäť zostup z Buchlova do Kamenca pod Vtáčnikom. Cestou dole to ide celkom svižne a čím viac sa približujeme k obci, tak sa ukazuje pomedzi oblaky aj slnko. Trochu zamrzí, že až teraz miznú oblaky ale nevadí nám to, pretože máme dôvod sa sem znova vrátiť a opäť navštíviť tento klenot pohoria Vtáčnik aj s mapou od VKÚ Harmanec.

     

     

    Autor článku:

    Lukáš Paško - Nadšenec slovenských hôr a aktívny turista

     

    Tip na túru - Šíp zo Stankovian
    Tip na túru - Šíp zo Stankovian

    Vysokohorské zápisky

     

    Posledný deň v roku 2024 sme si chceli spraviť radosť výstupom na nejaký nový a „neopozeraný“ vrchol. Menej známe kopce majú výhodu v menšom počte návštevníkov a niekedy vedia prekvapiť viac ako „overené“ klasiky v rámci vysokohorskej turistiky. Takto sme sa dostali k tomu, že cieľ nášho výstupu pozostával z návštevy Veľkej Fatry, konkrétne časti Šípska Fatra, kde leží Šíp (1 170 m n. m.). Táto oblasť návštevníka zaujme rôznymi skalnými útvarmi i jaskyňami, ktorých je tu hneď niekoľko.

     

     

    Počas príprav na prvovýstup na Šíp sme opäť použili mapu TM VKÚ 110 Malá Fatra – Vrátna. Vďaka tomuto kartografickému dielu s mierkou 1 : 50 000 sme si vedeli precízne naplánovať výstup, tak aby nás počas chôdze nič neprekvapilo. Dôkladne sme si naplánovali okruh so začiatkom i koncom v liptovskej obci Stankovany a už nám nič nebránilo opäť vyraziť za ďalším dobrodružstvom.

     


    Ranný Liptov je čarovný

     

    Motorovým vozidlom prechádzame ráno cez Donovaly. Počasie je zatiaľ oblačné a nevábne. Liptov nás víta hustou hmlou s absenciou slnečných lúčov. Po výjazde z Ružomberka a smerovaní ku obci Stankovany pomaly začínajú lúče presvitať pomedzi oblaky.

    Čoskoro po príchode na parkovisko začíname mať predpoklady, že dole sa drží inverzia ale pri stúpaní uvidíme nádherné pohľady na liptovskú krajinu so všetkými kopcami, ktoré sa tu nachádzajú. Prechádzame cez Stankovany až dorazíme k turistickému smerovníku označujúcemu bod „Rybka“. Od tohto bodu začína strmé stúpanie, ktoré dá zabrať.

     

     
     

     

     

    Okamžite sa vnárame do lesa a cítime sa skvele, pretože je tu pokoj a ticho. Každým ďalším krokom naberáme ďalšie a ďalšie výškové metre, čo znamená, že onedlho sa pomedzi stromy začínajú rysovať prvotné výhľady, keďže sa dostávame nad úroveň hmly. Ani sme nečakali, že tak skoro budeme mať Liptov ako na dlani.

     

    Kráčame neustále po zelenej turistickej trase a za odmenu prichádzame na jedinečné miesto s názvom Podšíp. Ide o rázovitú osadu (dnes sú tu chalupy na rekreačné účely), kde bol v minulosti ťažký ale za to poctivý život. Toto miesto musíte navštíviť a zažiť. Určite sa vám na dlho uloží v pamäti.

     

     

     

    Cez Zadný Šíp až na Šíp

     

    Z Podšípu, odkiaľ je nádherný pohľad na Krivánsku Fatru, sa napájame na žltý chodník. Ten nám bude robiť spoločnosť až pokiaľ nedorazíme späť do obce. Najskôr stúpame čoraz vyššie, aby sme následne pár výškových metrov stratili a dostávame sa k úseku odkiaľ to bude opäť prudko hore.

     

    Kráčame čoraz ťažšie pretože pomrznuté úseky v kombinácii so snehom dávajú značne zabrať. Po niekoľkých náročnejších pasážach sa dostávame ku Zadnému Šípu. Sme vo výške 1 144 m n. m. a na tomto mieste je obrovský kríž. Výhľad na Liptov je neopakovateľný. Za normálnych okolností by sme tu ostali oveľa dlhšie, avšak pokračujeme ďalej k hlavnému cieľu.

     

     

    Turistická trasa pokračuje cez pravdepodobne najzaujímavejšiu pasáž dnešného dňa. Pomedzi skalné útvary, ktoré trochu pripomínajú skalné „mestečko“ počas cesty na západotatranský Sivý vrch. Je to úžasné a viac sa momentálne kocháme týmto úsekom, než pohľadmi na Liptov.

     

     
     

    Konečne prichádzame k najvyššiemu bodu v podobe Šípu! Strácame slová a tak len pozorujeme panoramatické scenérie, ktoré toto miesto ponúka. Sme nadšení a unesení zároveň. Sadneme si na lavičku, čo tu je a vychutnávame si Veľkú Fatru pred nami, ktorej sekundujú Nízke Tatry, či Chočské vrchy. Občerstvíme sa a po približne polhodine opäť pokračujeme smerom k Žaškovskému sedlu.

     

    Žaškovským sedlom späť do Stankovian

     

    Ako schádzame v okolí Okrúhlej skaly, terén sa stáva opäť náročnejším a viac zamrznutým. Vyťahujeme mačky, bez ktorých by sme sa veľmi trápili. S väčšou istotou v nohách pokračujeme až ku Škutovej komore, kde si ich dávame opäť dole, keďže sneh od tohto momentu končí.

     

     
     

    Klesáme príjemným lesom a oproti nám začínajú vo väčších skupinkách ísť turisti. Taktiež aj oni si chcú ešte užiť posledný deň roku na horách. Sme v Žaškovskom sedle, odkiaľ to už bude len príjemná prechádzka smerom do obce.

    Cesta Škútovou dolinou ubieha príjemne. Ani sa nenazdáme a vidíme obrysy domov na konci Stankovian. Vchádzame do obce a sme šťastní, že sme sem dnes išli a absolvovali tento turistický okruh.

      

     

    Celkovo sme prešli približne 11 kilometrov ale zážitky sú intenzívnejšie ako na ďaleko náročnejších výstupoch. Pokiaľ ste na tomto mieste ešte neboli, neváhajte a vyrazte s turistickou mapou od VKÚ Harmanec na výlet!