Tip na výlet - Tajomný Velestúr z Malachova (1. časť)

Centrálna časť Slovenska je atraktívna aj vďaka sopečnému pohoriu Kremnické vrchy. Ich najvyšším bodom je Flochová. V nich vie návštevník nájsť chránené prírodné výtvory ako Turovský sopúch, Čertova skala alebo aj Jastrabská skala. Kremnické vrchy sú však verejnosti viac známe predovšetkým vďaka upravovaným bežkárskym tratiam v zimných mesiacoch, na ktoré nadväzuje aj obľúbené podujatie Biela Stopa.

My sme tentokrát neplánovali využívať bežkárske trate ani čoraz viac vyhľadávané cyklotrasy. Chceli sme si spraviť turistický výstup na legendami opradený vrch Velestúr. Ten sa nachádza vo výške 1 254 m n. m., a už dlhé roky motá hlavy tým, čo sa zaujímajú o záhadný nápis vyrytý v skale na jeho najvyššom bode. Údajne ide o miesto s bohatou slovanskou históriou, čo by potvrdzovalo aj zmienené runové písmo (alebo staroslovanské znaky). Nápis, bohužiaľ, nebol do dnešných dní rozlúštený a tak ostáva miesto pre ďalšie dohady a teórie neustále otvorené.

Počas plánovania výstupu nás pozitívne prekvapilo početné množstvo ciest, ako sa dostať na spomínaný mýtický vrch. Pri tomto úvodnom procese nám pomohla mapa TM VKÚ 132 Kremnické vrchy, vďaka ktorej sme mali komplexnejší prehľad o celom pripravovanom výstupe. Pred niekoľkými rokmi sme na Velestúr už vyšli avšak začínali sme v Kremnici. Tentokrát padla voľba na utešenú obec Malachov neďaleko Banskej Bystrice.

Začiatok pri Malachovskom vodopáde

Keďže obec Malachov máme relatívne blízko, tentokrát nám nemusel zvoniť budík už o štvrtej ráno, ako keď sa chystáme do Tatier. Prechádzame teda Banskou Bystricou a čoskoro vchádzame do Malachova. Príjemná dedinka ležiaca na úpätí Kremnických vrchov ponúka značné možnosti k rekreácií. Auto nechávame odparkované za obcou pri menšom oddychovom areáli. Podľa prázdneho parkoviska súdime, že ľudia sem chodia na turistiky trochu neskôr ako my. Dáme na seba turistické veci, napojíme sa na modrý chodník a vyrazíme za dnešným dobrodružstvom na záhadný Velestúr.

Značnú časť výstupu nám bude robiť spoločnosť neobľúbená asfaltová cesta, ktorá kopíruje turistickú trasu. Po pár krokoch zastavujeme, pretože po ľavej strane sa nachádza Malachovský vodopád, ku ktorému ideme bližšie. Aktuálne letné teploty znížili jeho prietok na minimum, avšak na náučnej tabuli je zachytený aj v čase, keď ide o skutočne dravý vodopád. Je to hlavne na jar a po výdatných dažďoch. Jeho výška presahuje 15m, takže ide určite o miesto vhodné navštívenia. Ideme teda ďalej a prekvapuje nás množstvo krásnych chát po jednej, či druhej strane. Táto dolina je na oddych skutočne ako stvorená.

Smerom na hrebeň Kremnických vrchov

Cesta vedie okolo smerovníka s označením „Ortúty, horáreň“ s aktuálnou nadmorskou výškou 635 m. Podľa tohto vieme, že na najvyšší bod dnešného dňa budeme musieť prekonať ešte približne 600 výškových metrov. Tešíme sa čo prinesie tento výstup. Neustále míňame chaty, či už menšie alebo väčšie. Jedno je však isté – nenahnevali by sme, keby môžeme oddychovať v jednej z nich. Prichádzame k závore, kde je zákaz ďalšieho postupu áut i motocyklov a asfaltová cesta sa začína o čosi viac dvíhať vyššie. Je to stále pozvoľné ale predsa len zbierame výškové metre.

Cesta lesom je príjemná a obdivujeme pokoj, ktorý tu momentálne panuje. Vieme, že počas zostupu stretneme určite množstvo ľudí, takže teraz je to skutočné pohladenie pre naše duše. Na náučných tabuliach sa dozvedáme, že v týchto lesoch okrem medveďa, či vlka žije i rys. To je veľmi zaujímavá novinka, pretože väčšia ľudí má rysa spojeného s Vysokými Tatrami a nie Kremnickými vrchmi. Odpájame sa po čase z asfaltovej cesty a ideme pravdepodobne najstrmším úsekom na tejto trase. Zapotíme sa ale odmenou je prvý výhľad dnešného dňa, ktorý ponúka pohľad na toto pohorie i vzdialenú Veľkú Fatru v oblakoch.

Sedlo Tri kríže

Podľa turistickej mapy od legendárneho výrobcu VKÚ Harmanec sme už čoskoro na významnej križovatke turistických trás v podobe sedla Tri kríže. Cesta k nemu vedie cez nádherný nedotknutý les. Prekvapilo nás ako je tu krásne a čudujeme sa, že sme túto turistickú trasu využili až teraz. Naozaj ju odporúčame absolvovať každému milovníkovi nenáročnej turistiky. Sú pred nami posledné kroky k sedlu a čoskoro naozaj vidíme smerovník označujúci toto sedlo. Križuje sa tu „naša“ modrá trasa so žltou, červenou a dokonca aj s bežkárskou trasou. Sme vo výške 1 182 m n. m.

Z tohto miesta máme aj najkrajší výhľad tohto výstupu. Pod nami sa rozprestiera Banská Bystrica, nad ktorou drží pomyselnú stráž Panský diel. V pozadí sa o pozornosť hlásia Nízke Tatry. Máme skutočne čo obdivovať! Je tu prístrešok a sedenie vedľa panoramatickej fotky s popisom vrchov, ktoré vidíme. Na chvíľu sa usadíme a občerstvíme sa pred tým, čo nás ešte dnes bude čakať. Zatiaľ prevládajú pozitívne pocity a sme šťastní, že sme si vybrali práve toto miesto na turistiku.