Tip na výlet - Javorová dolina, Sedielko a Priečne sedlo (2. časť)

Zostup zo Sedielka a nástup na Priečne sedlo

Užívame si posledné chvíle na najvyššie položenom turisticky dostupom sedle v Tatrách, ktorého pomenovanie paradoxne vyjadruje jeho zdrobneninu – Sedielko. Výškový bod s hodnotou 2 372 m n. m. si nás podmanil a ponúka neopísateľné panoramatické pohľady do Zadnej Javorovej doliny i Malej Studenej doliny. Je len na nás, kam zablúdia zraky a čo zaujme skôr. Vedeli by sme sa tu zdržať oveľa dlhšie, len je čas pobaliť veci a začať s klesaním k rázcestiu pod Sedielkom, ako nesie pomenovanie daný smerovník.

Prvotné desiatky metrov musíme počas zostupu použiť aj fixné reťaze. Podložie je pomerne nestále a občas sa zošuchne nejaká suť nižšie. Snažíme sa ísť čo najopatrnejšie ako vieme. Po prejdení daného úseku sa aspoň trochu rozhliadneme po Malej Studenej doline. Zaujme nás Modré pleso po ľavej strane. Priamo nad ním sa týči majestátny Malý Ľadový štít dosahujúci výšku solídnych 2 602 m n. m. Z neho zvyknú chodiť turisti ešte aj po neoznačenom chodníku na Ľadový štít, ale to nie je náš prípad, keďže sa vždy držíme len oficiálne vyznačených trás. Pokračujeme smerom dole a prechádzame drevenými „schodmi“, ktoré už evidentne majú najlepšie za sebou. V najbližšom období by mala uvedená trasa prejsť opravou, tak snáď to pomôže.

Pokračujeme zeleným chodníkom a ten nás vedie k už spomínanému turistickému smerovníku na rázcestí. Tu si spravíme očakávanú prestávku a „dobijeme baterky“ prostredníctvom občerstvenia. Stúpanie smerom na Priečne sedlo vyzerá zaujímavo a exponovane. Smerovník i náš overený sprievodca v podobe turistickej mapy VKÚ 113 Vysoké Tatry prezrádza čas trvania výstupu s hodnotou 0:45 hod. Časy v tomto kartografickom diele garantuje Klub slovenských turistov, takže sa podľa nich dá výstup plánovať s oveľa väčšou presnosťou. Odložíme si občerstvenie a zahájime výstup na toto známe tatranské sedlo.

Priečne sedlo plné náročných úsekov

Sme približne vo výške 2 130 m n. m., takže na prekonanie sedla musíme prejsť viac než 200 výškových metrov na 500 metroch. Toto bude najzaujímavejšia a najťažšia časť dnešného výstupu, tak sme zvedaví, čo nás bude čakať. Prichádzame k úseku, kde sú úvodné reťaze a hľadáme ideálnu trasu smerom nahor. Ferratu vedúcu po pravej strane odmietneme, pretože na ňu nemáme potrebnú výbavu. Pozorujeme ostatných ľudí, kadiaľ sa im ide najlepšie a ideme postupne v ich šľapajách. Až keď sa obzrieme za seba a vidíme celú dolinu pod nami, tak si uvedomíme ako sme vysoko a kadiaľ ideme. Veľmi sa teda nerozptylujeme a pokračujeme čoraz vyššie.

Postupom času sa dostávame do tempa a nechávame jednu reťaz za druhou za nami. Obľubujeme tento typ trasy viac ako sme si mysleli. Sem-tam poprosíme ostatných turistov, aby išli popred nás, lebo si chceme užiť panorámy Malej Studenej doliny. Je to skutočne neopakovateľné od Ľadového štítu, Pfinnovej kopy, Spišského štítu až po Pyšný štít. Postupne zdolávame posledné metre, ktoré nás delia od dosiahnutie najvyššieho bodu Priečneho sedla s výškou 2 320 m n. m.

Konečne prichádzame na toto známe vysokotatranské sedlo. Po ľavej strane sa týči Priečna veža, z pravej strany prichádzajú tí čo absolvovali cestu ferratou a pred nami je otvorená Veľká Studená dolina. To je pohľad, na ktorý sa len tak nezabúda. Spravíme si rýchlo niekoľko spomienkových fotografií a začneme s klesaním dolu, pretože v sedle je veľmi málo miesta. Ešte máme v pláne dlhú cestu, tak sa nemôžeme zdržovať.

Zbojnícka chata a cesta na Hrebienok

Klesanie do Veľkej Studenej doliny je tiež zážitkovou skúsenosťou. Za pomocí kramlí a fixných lán to však ide ľahšie a znižuje sa riziko úrazu, ktorý by sme si tu nechceli privodiť. Veríme, že tento zostup budeme mať ešte dlho v pamäti. Ako kráčame, po pravej strane sa o pozornosť hlási Zbojnícke sedlo, Biela lávka, Ostrý štít, či Javorový štít. Človek by najradšej vystúpil na všetky, ale to, bohužiaľ nie je možné. Míňame Prostredné Sivé pleso, ktoré zaujme svojou krásou a malebnosťou. Pomaly začíname cítiť miernu únavu a veľmi tomu nepomáha ani dlhá žltá trasa ku Zbojníckej chate. Keď prejdeme za niekoľko desiatok minút okolo Starolesnianskeho plesa, tak nás ďalej čaká smerovník označujúci Sesterské pleso. Je to naozaj fotogenické miesto, pri ktorom sa zastavíme a vychutnávame jeho atmosféru.

Hneď vedľa je vytúžená Zbojnícka chata, kam sa zložíme a doprajeme si zaslúžený obed. Strávime tu takmer hodinu a s novými silami sa vyberiem dolinou smerom ku Hrebienku. Cesta ubieha príjemne a aj napriek tomu, že sme tu už v minulosti niekoľkokrát boli, stále sme uchvátení zo všetkých štítov okolo. Konverzujeme a pomaly sa vnárame do lesa. Tu v Tatrách plynie čas inak a ani nevieme ako míňame Rainerovu útulňu a čoskoro sme na Hrebienku.

Odtiaľto využijeme pozemnú lanovku, ktorou sa odvezieme opäť do Starého Smokovca. Sme úplne vyšťavení ale plní zážitkov, o ktorých budeme ešte veľmi dlho hovoriť. Išlo o náročnú turistiku ale pokiaľ chcete zažiť niečo nezvyčajné a jedinečné, zabaľte si do ruksaku turistickú mapu od VKÚ Harmanec a vyrazte aj vy za svojim dobrodružstvom.