Polovica novembra ponúkala niekoľko po sebe idúcich dní s preskrásnymi inverziami na horách. Počkali sme teda na príchod víkendu a plánovali ďalší výstup, kde by sme mohli opäť zažiť tento obľúbený prírodný úkaz. Tentokrát sme vylúčili naše najvyššie pohoria, kde sa už nachádza solídna vrstva snehu. Do úvahy prichádzali nižšie položené Strážovské vrchy, Kremnické vrchy, či Vtáčnik. Z ponúkaných alternatív zvíťazilo pohorie Vtáčnik a rovnomenný najvyšší vrch celého pohoria. Na vrchu Vtáčnik sme už v minulosti boli. Vtedy sme realizovali okruh z obce Ostrý Grúň s návratom cez obec Kľak.
Tentokrát sme chceli objaviť nové trasy a západnú stranu pohoria. Počas prezerania mapy TM VKÚ 131 Horná Nitra – Vtáčnik – Strážovské vrchy nám padol zrak na obec Kamenec pod Vtáčnikom. Pri pokračovaní z obce sa na pomedzí Paukovej a Gepňárovej doliny nachádza parkovisko odkiaľ sme si naplánovali štart ďalšieho turistického dobrodružstva. Výnimočnosť tohto pohoria dotvára aj to, že je známe sopečným pôvodom. Pohorie ponúka zachovalú a miestami divokú prírodu, kde sa v hustých lesoch vyskytuje množstvo chránených rastlín a živočíchov. Výrazné skalné útvary, ako sú bralá a lávové prúdy, dodávajú krajine jedinečný ráz a lákajú turistov či horolezcov.
Začiatok v Paukovej doline
Cesta autom Hornou Nitrou sa nesie v znamení hustej rannej hmly. Človek by si povedal, že to nie sú vhodné podmienky na turistiku ale pre nás je to veľká nádej, že uvidíme skvelé výhľady nad oblakmi. Prichádzame na spomínané parkovisko na začiatku Paukovej doliny. Okrem nás tu je len jedno auto, tak je možné, že mnohých odradilo od výstupu aktuálne počasie. Štart turistiky sa nesie v napojení na žlto značený chodník. Ten nám bude robiť spoločnosť až na samotný vrchol Vtáčnika vo výške 1 346 m n. m. Okrem žltej farby kopírujeme i náučný chodník vedúci taktiež na vrchol.
Počas kráčania je okolo taká hustá hmla, že vidíme len na niekoľko desiatok metrov dopredu. Kebyže nie sme na turistickom chodníku, tak by sme sa pravedpodobne veľmi rýchlo vedeli aj stratiť. Od začiatku mierne stúpame a postupne naberáme výškové metre. Prekvapivo je dobrý vzduch a šliapeme takmer bez prestávky. Podľa mapy je po pravej strane lezecká oblasť Hrádok s masívnymi skalami. Miestny raj pre lezcov. Bohužiaľ, kvôli hmle si ju môžeme len predstavovať a tak verím, že cestou späť ju už budeme môcť zhliadnuť.
Vystúpenie nad hmlu
Stúpame a postupne rozoznávame, že hustá hmla začína ustupovať jasnej oblohe a jesennému slnku. Keď prechádzame čistinkou v približnej výške 1 000 m n. m., tak ranná hmla definitívne ostáva tu a môžeme sa tešiť na výhľady do ďaleka. Aktuálne sme však pri turistickom smerovníku označujúcom lokalitu Siahy. Tu si spravíme krátku prestávku a pozeráme, že z tohto bodu by to malo byť na samotný vrchol ešte približne 1 hodinu. Veríme však, že tento čas skrátime, pretože sa už nemôžeme dočkať pohľadov na krajinu.
Od smerovníka sa ku nám pripája aj modrý Chodník Petra Školňu so začiatkom v obci Bystričany. Aktuálna cesta lesom je veľmi príjemná a ani nevadí stúpanie na neznačený vrch Zraz s výškou 1 233 m n. m. Z tohto bodu je to už len posledných niekoľko 100 metrov do vytýčeného cieľa. Chodník je pekne vychodený a tak sa cítime ako keby nás hory doslova vítali. Doteraz sme ešte nestretli ani jedného turistu, čo je zvláštne, keďže na Vtáčnik chodia neustále zástupy milovníkov prírody. Sme pri tabuli označujúcej rázcestie na Vtáčnik, čo značí, že sme už veľmi blízko!
Vrchol Vtáčnika
Sme tu. Dosiahli sme najvyšší bod pohoria Vtáčnik s nadmorskou výškou 1 346 m. Ideme k dominantnému krížu, aby sme si pozreli výhľady na Hornú Nitru. Strácame slová. Celá krajina je pod oblakmi a okolo sa týčia Strážovské vrchy, Malá Fatra, Veľká Fatra, či dokonca aj vzdialené Vysoké Tatry. Robíme si niekoľko spomienkových fotografií,lebo ťažko povedať, keby najbližšie budeme mať obdobné dokonalé podmienky ako dnes. Zdržíme sa tu približne hodinu a nechce sa nám odtiaľto vôbec odchádzať. Je príjemná teplota a takmer bezvetrie. Meteorologické podmienky sú úplne odlišné od toho, čo je na začiatku Paukovej doliny odkiaľ sme ráno začína túto epopeju.
Je však čas odísť a tak len s nevôľou opúšťame toto nádherné miesto. Na Vtáčnik sa dá vyjsť mnohými chodníkmi, tak veríme, že čoskoro sa sem opäť dostaneme nejakým iným, aby sme objavili ďalšie oblasti pohoria. Cesta k autu je v znamení rozplývajúcej sa hmly, takže vidíme aj okolie, ktoré bolo ráno zahalené. Hodnotíme, že išlo o nádherný výstup umocnený inverziami a pohľadmi na okolitú krajinu. Určite odporúčame Vtáčnik ako cieľ jesennej či zimnej turistiky s mapou od VKÚ Harmanec v batohu.