Prelom októbra a novembra sa niesol v znamení neskorého babieho leta. Po tom ako opäť trochu vystúpili teploty sme sa rozhodli navštíviť jedno z našich najobľúbenejších miest na turistiku – Nízke Tatry. Toto pohorie ukrýva množstvo krás a ponúka časti s väčšou koncentráciou turistov i tie s takmer nulovou koncentráciou ostatných milovníkov prírody. Tentokrát sme však hľadali miesto, kde nebudeme úplne sami a zvolili sme Ďumbiersku časť nášho druhého najväčšieho pohoria.
Ďumbierska časť sa rozprestiera v ich západnej polovici medzi sedlom Čertovica a Hiadeľským sedlom. Je pomenovaná podľa najvyššieho vrchu celého pohoria – Ďumbiera, ktorý je dominantou celej oblasti. Krajina tu má vysokohorský charakter s ostrými hrebeňmi, strmými žľabmi a rozľahlými trávnatými planinami. Okrem Ďumbiera sa v tejto časti nachádzajú aj ďalšie významné vrcholy, ako Chopok, Štiavnica či Chabenec. Táto časť je známa svojou pestrou prírodou – od hustých lesov v nižších polohách až po alpínske lúky a skalné útvary vo vyšších častiach. Je domovom mnohých chránených rastlín a živočíchov, ako sú kamzík vrchovský tatranský či svišť vrchovský.
Na plánovanie takého zaujímavého turistického dobrodružstva sme využili obľúbené kartografické dielo TM VKÚ 122 Nízke Tatry – Chopok. S touto mapou sme lepšie vedeli kadiaľ budú viesť naše kroky a taktiež sme si tomu prispôsobili aj časový harmonogram, ktorý je jedným z kľúčových atribútov. Dôležitosť časového rozmedzia sa zvyšuje aj vzhľadom na to, že už sa menil čas na zimný a dni sa rapídne skracujú. Po tom ako sme mali vytýčenú trasu i zbalené ruksaky, tak už nič nebránilo tomu, aby sme vyrazili za turistickými zážitkami.
Začiatok pri motoreste na Čertovici
Počas plánovania prechodu sa naskytla možnosť využiť dve motorové vozidlá, aby sme si ozvláštnili celý výlet. Ráno sme teda nechali jedno vozidlo na Trangoške a s druhým sme išli na Čertovicu. Ranné cesty boli viacmenej prázdne, takže sme v dobrom čase prišli k motorestu a turistickému smerovníku značiacemu Čertovicu. Aktuálne nám ukazuje smerovník nadmorskú výšku 1 227 m, čo je solídny základ pre bod odkiaľ začíname štartovať. Dávame na seba turistické oblečenie a aj napriek tomu, že je začiatok novembra, tak máme na sebe len mikiny a tenké nohavice.
Napájame sa na červený chodník predstavujúci legendárnu Cestu hrdinov SNP. Práve Nízke Tatry sú považované za najkrajšiu časť tejto známej trasy, ktorá láka nejedného turistu. Začiatok chôdze sa nesie v stúpaní po zjazdovke. V tomto úseku rýchlo naberáme výškové metre a ani sa nenazdáme a už prekonávame výšku 1 350 m n. m. Kráčame príjemným lesom, ktorý čoskoro strieda kosodrevina. Tento úsek sme v minulosti ešte neprešli, takže o to viac si užívame každý meter smerom na Rovienky. Po pravej strane sa ukazuje nádherný výhľad na Vysoké Tatry. Tým dominuje Kriváň a aj napriek veľkej vzdialenosti vyzerá takmer na dosah.
Ako naberáme ďalšie výškové metre okolo je už len kosodrevina, čo dáva na známosť, že sme prekonali 1 500 m n. m. Postupne sa blíži aj náš prvotný cieľ v podobe vrchu Rovienky (1 602 m n. m.). Na tomto neznačenom vrchole si dávame trochu prestávku, aby sme doplnili energiu a zároveň sa kus pokochali okolím. Okrem nádherných Tatier sa ukazujú výhľady na Kráľovu hoľu, Klenovský vepor i známu sopečnú Poľanu. Dnešok praje výhľadom do ďaleka.
Lajštroch a pokračovanie hrebeňom
Po niekoľkých minútach zahájime pokračovanie z Rovienok. Ďalší čiastkový cieľ predstavuje vrch s pomenovaním Lajštroch s totožnou výškou ako Rovienky. Tento výrazný hôľnatý kopec s neprehliadnuteľným názvom bol v minulosti známy aj vďaka výskytu rôznych rúd čo viedlo k intenzívnej baníckej činnosti na jeho území. Trasa má vzdialenosť necelého polkilometra, ale ako sa obzeráme na všetky svetové strany, tak nám cesta trvá oveľa dlhšie ako za normálnych okolností. Pred nami sa však ukazujú čoraz viac čiastočne zasnežené nízkotatranské vrcholy. Najdominantnejším z nich je aktuálne Besná.
Sme na Lajštrochu a prakticky bez pauzy pokračujeme v plánovanom putovaní. Ku Kumštovému sedlu ukazuje turistický smerovník ešte 25 minút a ku Chate M. R. Štefánika dokonca 1:45 hod. Po tom ako obdivujeme Rovnú hoľu a Starobockú dolinu po pravej strane ideme smelo ďalej. Dnešné putovanie zatiaľ netrvá veľmi dlho ale cítime sa ako keby sme boli na tento výstupe už oveľa viac. Toľko veľa podnetov a výhľadov, až sa nám nechce veriť, že sme prešli zatiaľ len necelé 3 kilometre.
...pokračovanie v ďalšej časti