Kumštové sedlo
Z Lajštrochu sa nám veľmi nechce ísť ďalej, keďže je tu tak nádherne. Ako ale vidíme ostatné prírodné krásy z dielne Nízkych Tatier, tak neváhame a pokračujeme k nášmu ďalšiemu čiastkovému cieľu v podobe Kumštového sedla. Cesta je zradná a klesanie kamenným chodníkom musíme brať s veľkou vážnosťou a bezpečnosťou, aby sme si neprivodili nejaké nechcené zranenie, ktoré sa dá na danom type terénu veľmi rýchlo privodiť. Postupne klesáme čoraz nižšie a predbiehame väčšiu skupinu turistov. Pravdepodobne ide o školský výlet, pretože prevládajú ročníky, ktoré sú od nás značne mladšie.
Kroky vedúce pomedzi krásnu kosodrevinu dávajú možnosť naďalej obdivovať končiare tohto prekrásneho pohoria, či hlboké doliny okolo. Po pravici máme Starobociansku dolinu, ktorá bola v minulosti známa aj vďaka baníckej činnosti. V doline sa ťažila ruda – podľa zdrojov sa tu podarilo vyťažiť viac ako 60 kg zlata, pričom oblasť patrila medzi významnejšie v rámci vtedajšieho Uhorska. Po ľavici sa nachádza relatívne divoká Kumštová dolina. Chodník vedie cez hustejšiu vegetáciu, popri bystrine, s peknými výhľadmi na okolité štíty po výstupe k sedlu. Táto dolina bola zaujímavá aj z hľadiska baníctva či geológie.
Čoskoro sa dostávame k turistickému smerovníku označujúcemu samotné Kumštové sedlo. Sme v nadmorskej výške 1 549 m. Spravíme si tu krátku prestávku a otvoríme sprievodcu v podobe kartografického diela od VKÚ Harmanec. TM VKÚ 122 Nízke Tatry – Chopok je aj dnes ideálnym spoločníkom počas daného nízkotatranského prechodu. Pozeráme do mapy kadiaľ budú viesť ďalšie kroky. Za čiastkový cieľ určujeme vrch Králička. Nestrácame teda čas ale zbalíme si opäť mapu a vyrážame ďalej.
Besná a Králička
Od Kumštového sedla nás čaká viditeľné stúpanie, čo postupne v nohách aj cítime. Po pravej strany pozorujeme Bocianské sedlo, na ktorom sme v minulosti pri výstupe na Rovnú hoľu už boli. Vtedy sme si užívali jesenné počasie počas oddychu v prístrešku v danom sedle. Čo nás však zaujíma je dolina Štiavnica prechádzajúca neskôr plynule do Jánskej doliny. Dolina Štiavnica má dĺžku približne 8 km a je známa predovšetkým svojím pokojom a odľahlosťou. V tejto oblasti žijú viaceré chránené druhy, ako svišť vrchovský, kamzík tatranský a v noci tu možno počuť aj vlka či sovu.
Z pomyselného zasnenia nás vytrhne, že naďalej stúpame a čoskoro si musíme nasadiť aj mačky. Dostali sme sa do oblasti, kde ešte dnes nezasvietilo slnko, takže všetko je namrznuté a pomerne zľadovatelé. Keď sa pozrieme pod nohy, tak vieme, že určite nechceme spadnúť do spomínanej doliny Štiavnica. Po inštalácií jedného z kľúčových prvkov zimnej výbavy sa cítime oveľa bezpečnejšie a hneď sa kráča istejšie. Ako ideme vyššie rozhodujeme sa, či ísť po zimnej trase cez vrchol Besnej alebo po turistickej trase, ktorá obchádza jej vrchol. Keďže po zimnej trase by sme sa viac vyhýbali kameňom, ako si užívali výstup, tak volíme štandardnú letnú turistickú trasu.
Postupne prichádzame aj k smerovníku označujúcemu lokalitu Králička s výškou 1 682 m n. m. Porozhliadneme sa po okolí a už čakáme, kedy budeme zostupovať k ďalšiemu cieľu v podobe legendárnej Chaty M. R. Štefánika. K tejto horskej stavbe ukazuje smerovník už len 0:30 hod., čo nám vleje do žíl potrebnú energiu. Po krátkej prestávke na občerstvenie sa pohýname ďalej s veľkými očakávaniami.
Zostup cez „Štefáničku“
Ako sa blížime ku chate postupne sa otvára nádherný pohľad na celé pohorie. Štiavnica, Ďumbier, Chopok, Dereše, Kotliská a mnohé ďalšie vrcholy dotvárajú nádhernú prírodnú mozaiku, z ktorej sme doslova unesení. Zvýšený počet turistov už len potvrdzuje blízkosť chaty a tak v duchu rozmýšľame, čo si dáme na osvieženie. Nealkoholický nápoj a teplá polievka je vždy skvelá voľba, takže toho sa držíme aj teraz. Nájdeme si na vonkajšej terase jedno z mála voľných miest a usadíme sa. Kocháme sa pohľadom do veľkej Mlynnej doliny s Breznom v pozadí. Sme tu takmer trištvrte hodinu a vôbec sa nám nechce odtiaľto ísť niekde inde. Čas je však neúprosný a tak zahajujeme zostup na Trangošku.
Klesanie je pomerne opatrné, pretože zľadovatelé úseky v kombinácii s blatom a šmykľavými kameňmi nie sú práve ideálnou kombináciou. Počas určitých pasáží máme na nohách aj mačky, pretože bez nich by to bolo oveľa náročnejšie. Postupne klesáme a míňame ďalších turistov. Niektorí idú ešte len teraz hore. Nechávame za sebou aj Jaskyňu mŕtvych netopierov a od tohto úseku už je cesta viacmenej bez prudkého prevýšenia. Čoskoro prichádzame ku Trangoške a sme šťastní, že sme zvládli tento zaujímavý prechod bez ujmy. Pokiaľ teda uvažujete, či niekam tento víkend pôjdete, tak prechod z Čertovice na Trangošku je vhodnou voľbou.