Pohorie Tribeč sa nachádza na západnom Slovensku a je súčasťou Slovenského stredohoria. Je známe svojou bohatou prírodou, hustými lesmi a množstvom turistických i cyklistických chodníkov. Významnou súčasťou Tribeča je hrad Gýmeš a zrúcanina hradu Oponice, ktoré lákajú návštevníkov. Oblasť je známa aj tajomstvami a záhadami, najmä vďaka knihám o zmiznutiach ľudí v tomto pohorí. Tribeč má aj ekologický význam, keďže poskytuje útočisko pre mnohé chránené druhy rastlín a živočíchov. Najvyšším vrchom tohto pohoria je Veľký Tribeč s nadmorskou výškou 829 metrov.

            Nachádza sa neďaleko obce Zlatno ale turistické trasy naň vedú aj z obcí ako Kostoľany pod Tribečom, či Kovarce. Najvyšší bod tohto vrchu je pokrytý hustým listnatým lesom a ponúka tiché prostredie ideálne na turistiku a oddych v prírode. Z vrcholu síce nie je široký výhľad kvôli stromom, no okolitá príroda a atmosféra lákajú milovníkov prírody. My sme sa rozhodli objavovať toto jedinečné pohorie a Veľký Tribeč s kartografickým dielom TM VKÚ 137 Tribeč • Pohronský Inovec • Topoľčianky. Presné časy trás a ostatné kartografické značky v mape nám boli nápomocné pri lepšej orientácií v teréne a počas samotného plánovania výstupu.

Kostoľany pod Tribečom ako počiatočný bod

            Prechádzame týmto nádherným krajom a pýtame sa sami seba, prečo sme sem nešli už oveľa skôr. Ranná idylka v obciach a do toho v diaľke týčiaci sa hrad Gýmeš dotvárajú jedinečné prostredie krajiny. Prichádzame do obce Kostoľany pod Tribečom a nechávame auto odstavené na parkovisku pod vrchom Dúň, na ktorom sa týči spomínaný hrad. Z parkoviska viete ísť mnohými smermi. Môžete objavovať hrad Gýmeš, Studený hrad, Veľký Lysec alebo červenou Ponitrianskou magistrálou aj náš cieľ v podobe Veľkého Tribeča. Kostoľany pod Tribečom vyzerajú ako udržiavaná a navštevovaná obec. Dávame na seba turistické veci a vyrážame na červený chodník.

            Začiatok trasy je vedený asfaltovou cestou, ktorá vedie popri domoch a čoskoro popri poliach. Za nami vidíme hradné múry, ktoré pamätajú stovky a stovky rokov príbehov a mohli by rozprávať neuveriteľne veľa príbehov a zážitkov. Čoskoro sa na obzore pomedzi stromy ukáže aj dnešný cieľ v podobe Veľkého Tribeča. Jediná škoda, že je celý zarastený, pretože z neho by bol úžasný kruhový výhľad na celé okolie. Prichádzame ku smerovníku s označením „Horáreň Jedliny“ a výškou 288 m n. m. Musíme prekonať ešte približne 550 výškových metrov.

Cesta lesom

            Vchádzame do lesa a prekvapí nás jeho krása a ticho. Absencia ostatných ľudí je v týchto končínách ojedinelá, pretože normálne ide o frekventovanú turistickú trasu. Ticho nám podvedome pripomína všetky záhady a legendy, ktorými je opradené toto pohorie. Pokiaľ by dnes bolo zamračené, či nebodaj ešte búrka, tak by sme im možno začali aj veriť. Nič také sa však nedeje a pokračujeme nádhernou širokou lesnou cestou ďalej. Značenie je dobre viditeľné, takže nemáme ako zísť z vymedzenej Ponitrianskej magistrály.

            Stúpanie je veľmi mierne, že skôr ide o príjemnú prechádzku lesom, než klasické turistické dobrodružstvo. Ako ideme míňame ďalší smerovník. Tentokrát nám oznamuje lokalitu „Babova dolina“ a výšku 380 m n. m. Čas na najvyšší vrch pohoria Tribeč je podľa tabule ešte 1:20 hod. Pevne veríme, že to zvládneme aj rýchlejšie, pretože tempo máme svižné a ideme prakticky bez prestávok. Sem-tam križujeme jednu z mnohých cyklotrás, ktorými je táto oblasť posiata. Priaznivci cyklovýletov si tu určite prídu na svoje a pokiaľ rozmýšľate, či sa sem vybrať na bicykli alebo nie, tak neváhajte.

Sme na Veľkom Tribeči!

            Postupne v záverečnej fáze naberáme čoraz vyššie stúpanie a terén sa stáva náročnejším ako doteraz. Cesta začína viesť užšími chodníčkami, takže končí „luxus“ v podobe širokých lesných ciest. Stretávame prvých ľudí dnešného dňa, tak sa im klasicky pozdravíme a ideme ďalej. Finálna časť má charakter neustáleho stúpania. To však netrvá dlho a čoskoro vidíme vrcholový smerovník značiaci samotný Veľký Tribeč s nadmorskou výškou 829 m. Stretávame tu cyklistov a ďalších oddychujúcich turistov. Zamrzí absencia výhľadov ale to momentálne až tak neprekáža. Na kus sa usadíme na lavičku a vychutnávame si pobyt na vrchole. Prezeraním turistickej mapy nadobúdame ďalšie poznatky o Tribeči a okolí.

            Po necelej polhodine sa pobalíme a zahájime opätovné klesanie a návrat do obce Kostoľany pod Tribečom. Cesta dole ubieha svižnejšie ako smerom hore. Pod vrcholom objavíme jedno miesto, z ktorého máme aspoň ako-taký výhľad na krajinu pred nami. Užívame si ho aspoň na chvíľu a pokračujeme ďalej červenou trasou. Opäť sme sa širokej lesnej ceste a tak je to už len prechádzka. Stretávame ďalších ľudí smerujúcich hore a potvrdzuje sa, že táto trasa je pomerne frekventovaná, aj keď to tak spočiatku nevyzeralo. Prichádzame k autu a zhodujeme sa, že Tribeč je nádherné pohorie. Pokiaľ je tu niečo mystické, tak len prírodná krása, ktorej sa určite netreba báť.