Tip na výlet – Skriniarky a dolina Parichvost v Západných Tatrách (1. časť)
Čas čítania: 3 minúty | Západné Tatry | Náročná túra
Výlet v skratke
- Pohorie: Západné Tatry
- Štart a cieľ: parkovisko Bobrovecká vápenica (750 m n. m.)
- Typ: náročný turistický okruh, 1. časť
- Prevýšenie: približne 1 700 výškových metrov
- Kľúčové body: Jalovecká dolina, Rázcestie pod Lyscom (1 006 m n. m.), Hlboká dolina, Salatín
- Mapa: TM VKÚ 112 Západné Tatry – Roháče
Začiatok októbra sa niesol za asistencie príjemného jesenného počasia sprevádzaného priaznivými teplotami. Postupné skracovanie dňov už nepraje dlhým a náročným túram, avšak my sme chceli tento rok zažiť ešte raz Západné Tatry v ich najkrajšom vydaní. Naposledy sme navštívili Sivý vrch a dve doliny v podobe Bobroveckej i Jaloveckej doliny. Divoká príroda tejto časti Tatier nás očarila a pripomenula, prečo máme túto časť Slovenska tak radi. Netrvalo dlho a chceli sme ísť opäť niekam, kde sme v Západných Tatrách ešte neboli.
Ako sme postupne otvárali nášho kartografického spoločníka v podobe TM VKÚ 112 Západné Tatry – Roháče, tak naše oči blúdili po celom mapovom výreze. Pomyselne sme vyškrtávali, kde všade sme už boli a hľadali miesta, kam naša turistická topánka ešte nevstúpila. To všetko sme chceli spojiť i do podmanivého okruhu, vďaka ktorému by sme uvideli viac z prírodných krás Západných Tatier. Voľba nakoniec padla na Hlbokú dolinu a dolinu Parichvost ležiace pod Pachoľou a Salatínom. Ako sa nám nakoniec podarilo toto turistické snaženie, to sa už dozviete v článku nižšie.

Z Bobroveckej vápenice Jaloveckou dolinou
V ranných hodinách prichádzame na naše obľúbené parkovisko v lokalite Bobrovecká vápenica. Odstavná plocha leží vo výške 750 m n. m. a je ideálnym východiskovým bodom na množstvo túr. Môžete ísť na obľúbené Babky, Chatu pod Náružím ale aj na vzdialenejší Sivý vrch. Takisto sa môžete napojiť na červenú Tatranskú magistrálu, či ísť po žltej trase Jaloveckou dolinou. Z nej sa môžete rozhodnúť pre pokračovanie do Bobroveckej doliny, Hlbokej doliny alebo doliny Parichvost, ktoré vás zoberú na hrebeň Západných Tatier.

My sa teda napájame na žltý turistický chodník a vchádzame do ústia Jaloveckej doliny. Keď sme ju pred pár týždňami prešli smerom od Bobroveckej doliny, tak sa nám veľmi páčila. Sme radi, že si ju môžeme prejsť znova a objaviť nové pohľady, ktoré sme predtým prehliadli alebo už ani nevnímali po absolvovaní dlhého turistického výletu. Teploty popri potoku Jalovčanka sú pomerne nízke a máme na sebe všetky vrstvy oblečenia, ktoré sme si dnes priniesli. Postupne ako prechádzame a vnárame sa ďalej do tejto podmanivej doliny čoskoro sa zahrievame na prevádzkovú teplotu.

Rovinatý terén strieda niekedy stúpanie nasledované miernym klesaním. To má za následok, že za polovicou doliny sme stále len vo výške 950 m n. m. Dnes prekonáme približne 1 700 výškových metrov, takže sa máme na čo tešiť. Po stranách obdivujeme rôzne skalné útvary a menšie vodopády, ktorých tu je hneď niekoľko. Oceňujeme aj nové mostíky, ktoré tu boli postavené za spolupráci množstva dobrovoľníkov a milovníkov prírody. Výrazne uľahčujú prechod ponad bočné prítoky Jalovčanky a niekedy aj ponad samotnú Jalovčanku. Prichádzame ku smerovníku s označením „Rázcestie pod Lyscom" a výškou 1 006 m n. m. Spravíme si tu kratšiu prestávku pred ďalším pokračovaním.

Hlboká dolina smerom na Salatín
Od rázcestia pokračujeme spoločným zeleno-modrým chodníkom. Dolina sa nám zdá ešte divokejšou. Stúpanie je opäť len veľmi mierne a tak za približne 20 minút prichádzame ku smerovníku „Parichvost pod Hlbokou dolinou". Nadmorská výška 1 190 m a čas 2:00 hodiny k Salatínu bude poriadna previerka našich turistických a fyzických schopností počas nasledujúcej pasáže. Približne na trojkilometrovom úseku prekonáme takmer 900 výškových metrov. To je poriadny zaberák aj pre skúsenejších turistov. Od začiatku nám stúpanie nič nedaruje a nechávame jeden výškový meter za nami za druhým. Čoskoro prekonávame 1 400 m n. m. Robíme si častejšie prestávky, pretože stúpanie lesom je prudšie, než sme očakávali.

Rozmýšľame, aké náročné by bolo tadiaľto ísť počas letných dní, keď teplota dosahovala 40 stupňov celzia. Sem – tam nás križuje potok, z ktorého si naberáme vodu a osviežujeme sa ňou. Je výborná a dodáva energiu na ďalšie pokračovanie. Ako pozeráme pred seba, otvára sa chodník, kadiaľ sa dostaneme na hlavný hrebeň Západných Tatier. Veľmi nad ním neuvažujeme a ideme krok za krokom dopredu. Teší nás pohľad na masív Pachole, kde vidíme miestami stopy po snehu, ktoré sa nestihli počas týchto teplejších dní roztopiť a ostanú tu už celú zimu až do budúceho roka.

Po našej ľavej strane je bočný hrebeň s vrchmi ako Sedlisko a Lysec. Za nami už vidíme aj jedinečný Sivý vrch, ktorý patrí medzi naše obľúbené v tomto pohorí. Po pravej strane sa o pozornosť hlási Veľká Kopa, či Plačlivô nad Vrecom. Hneď za ním je Pachoľa ako najvyšší bod dnešného dňa. Sme v záverečnom stúpaní Hlbokej doliny a Salatín sa približuje každým ďalším krokom. Posledný úsek okolo Suchého žľabu je najnáročnejšou časťou doliny. Tu sa prekonávame s každým ďalším krokom a výškovým metrom. Za odmenu nám je čoskoro pohľad zo Salatína na celé Západné Tatry, ktoré už sú trochu „pocukrované" a vytvárajú nádhernú scenériu.


...pokračovanie v ďalšej časti
Mapa k výletu
Pri plánovaní sme použili TM VKÚ 112 Západné Tatry – Roháče.
Diskusia (0)
Buďte prvý, kto napíše príspevok k tejto položke.
