Koncom novembra začala zima naplno úradovať a tak okrem nízkych teplôt prišli aj výdatné snehové zrážky. Tie tešia predovšetkým lyžiarov, bežkárov a skialpinistov. Nám peším turistom sa však otvárajú nové možnosti kam ísť a niekedy zaujmú miesta, ktoré by sme počas inej sezóny možno aj prehliadali. Vo vyšších polohách boli na aktuálny víkend vyhlásené rôzne stupne lavínovej aktivity a tak sme si povedali, že skúsime objaviť nižšie položené turistické chodníky. Z rôznych ponúkaných možností padol zrak na menej známe Starohorské vrchy.
Toto pohorie leží medzi Veľkou Fatrou a Nízkymi Tatrami a preto je niekedy neprávom prehliadané. O to viac si v tejto lokalite užijete prázdne turistické chodníky a pokoj lesa. Sem-tam stretnete cyklistov, ktorí si budú užívať množstvo cyklotrás a ideálne podmienky na horské cyklovýlety. Možností majú neúrekom. Otvorili sme teda kartografické dielo TM VKÚ 100 Okolie Banskej Bystrice – Donovaly a začali s plánovaním odkiaľ kam vlastne pôjdeme. Po dlhšom váhaní sme zvolili možnosť zaujímavého prechodu so začiatkom v obci Staré Hory s tým, že cez sedlo Dolný Šturec a Panský diel prejdeme až do Banskej Bystrice. Plán vyzeral byť vskutku zaujímavý a nevedeli sme sa dočkať jeho začiatku.
Ráno na Starých Horách
Obec Staré Hory sa radí medzi významné sídla vďaka svojej výnimočnej histórii aj súčasnosti. Ich dejiny siahajú až do stredoveku. Obec je spomínaná v roku 1536, hoci banská činnosť v tejto lokalite má korene už v 13. až 14. storočí. V minulosti sa tu ťažila medená a strieborná ruda a ťaživé banské a hutnícke zariadenia výrazne ovplyvnili vývoj obce. Staré Hory sú aj dlhodobo významným pútnickým miestom. Dominantou je kostol Bazilika Navštívenia Panny Márie, ktorého história siaha do 15. storočia. V roku 1990 bol kostol vyhlásený za baziliku minor, čo potvrdzuje jeho kultúrnu dôležitosť.
Začiatok nášho turistického putovania je pri spomínanom kostole a tak môžeme rovno obdivovať jeho majestát. Vedľa sakrálnej stavby je hneď turistický chodník, ktorý obsahuje niekoľko farieb a tak viete ísť z neho viacerými smermi. Kráčame po asfaltovej ceste vnárajúc sa do doliny a čoskoro prichádzame k turistickému smerovníku. Oznamuje, že sme v lokalite „Pod Richtárovou“ vo výške 520 m n. m. Smerovník ukazuje, že sa odpájame a ideme viac do lesa „po žltej“ smerom ku sedlu Dolný Šturec. Naberáme postupne výškové metre a sme vo veľkom očakávaní čím nás prekvapí toto pohorie.
Šachta Terézia a cesta lesom
Kráčame lesom a podľa stôp v snehu vidíme, že tadiaľto niekoľko dní okrem srniek nešiel žiadny iný turista. Odľahlosť niektorých chodníkov je zrejmá. Ako ideme ďalej a vnárame sa čoraz viac do hory, tak nachádzame stopy po baníckej minulosti. Tú aktuálne predstavuje šachta Terézia, ktorá patrí medzi historické banské diela pripomínajúce bohaté banícke dejiny tejto oblasti. V minulosti slúžila na ťažbu rúd, najmä medi a striebra. Dnes je šachta pozostatkom baníckej tradície a vyhľadávaným miestom pre návštevníkov, ktorí sa zaujímajú o technické pamiatky a dejiny regiónu. Na tomto mieste je aj náučná tabuľa, kde sa pristavíme a dozvedáme sa nové informácie.
Presne takéto lokality oceňujeme a páčia sa nám, pretože odrážajú celkovú atmosféru a kolorit miesta. Počas ďalšieho pokračovania sa rozprávame o samotnej baníckej činnosti a jej vysokej náročnosti. Čas nám plynie ani nevieme ako. Ticho okolo nás sem-tam preruší štebot vtákov ale inak sme stále jediní turisti, čo idú týmto chodníkom. Sme zvedaví, kedy stretneme prvých ľudí.
Cestou ku sedlu Dolný Šturec
Aktuálny žltý chodník je taktiež súčasťou Barborskej cesty. Značky sú pomerne frekventované, tak nemáme ako zísť z trasy. Na menšej čistinke máme aj prvé čiastočné výhľady. Na jednej strane rozpoznávame vrchol veľkofatranskej Ploskej a pred nami je mohutná Jelenská skala. Popod ňu vedie aj červený chodník, ktorým v budúcnosti určite chceme ísť. Neďaleko skaly leží aj partizánsky bunker Mor ho! pripomínajúci udalosti II. svetovej vojny, ktoré neobišli ani okolie Starých Hôr.
Aktuálne sme vo výške približne 750 m n. m. Sedlo Dolný Šturec, ktoré je našim čiastkovým cieľom má hodnotu nadmorskej výšky 920 m. Opäť teda mierne stúpame a sme očarení z okolitého lesa. Presvitajúce slnko pomedzi stromy vytvára jedinečnú atmosféru a Starohorské vrchy si obľubujeme čoraz viac. Pozeráme do turistickej mapy od VKÚ Harmanec a vidíme, že sedlo už nie je veľmi ďaleko. Stále sme nestretli žiadneho turistu a dúfame, že čoskoro sa to zmení, pretože sa nám nechce veriť, že ľudia nevyužívajú dnešné pekné počasie na návštevu prírody.
...pokračovanie v ďalšej časti