Naše Tatry ponúkajú množstvo nádherných dolín, ktoré stoja za objavovanie. Či už ide o Tichú, Mengusovskú alebo Veľkú Studenú dolinu, každá má svoje čaro, vďaka ktorému ostane rezonovať v jej návštevníkovi ešte dlho po absolvovaní. Veľa dolín sme už v minulosti prešli a tak sme hľadali ďalšiu, kam by sme mohli vstúpiť a realizovať nové turistické dobrodružstvo. Nechceli sme teda zbytočne strácať čas a tak sme rozprestreli kartografické dielo TM VKÚ 2 Vysoké Tatry. Ide o turistického pomocníka v mierke 1 : 25 000, kde sú viditeľné všetky dôležité prvky v teréne.
Vďaka tejto mape sme si vedeli jednoduchšie naplánovať prechod Vysokými Tatrami s tým, že sme vedeli, čo nás čaká a kde sa zapotíme trochu viac ako pri iných výstupoch. Keď sme vedeli všetko potrebné, mohli sme si zbaliť turistické veci do ruksaku a vyraziť smer Starý Smokovec. Prečo práve Starý Smokovec? Dozviete sa už priamo v článku.
So začiatkom v Lysej Poľane
Skoro ráno prichádzame do Starého Smokovca. Je 5:45 a o 6:05 nám ide autobus smerujúci do Lysej Poľany. Týmto spojom máme v pláne prísť na slovensko-poľské hranice a odtiaľ prejsť Bielovodskou dolinou cez sedlo Prielom a následne Veľkou Studenou dolinou späť do Starého Smokovca. Takže prechod Vysokých Tatier zo severu na juh. Veľmi sa na to tešíme a čoskoro nasadneme do autobusu. Ako ideme cez jednotlivé podtatranské dedinky, tak rozjímame nad ich idylickou polohou. Neskôr obdivujeme Belianske Tatry a obec Ždiar, ktorá je usadená priamo pod nimi.
Za necelú hodinu vystupujeme v Lysej Poľane a dávame na seba o jednu vrstvu oblečenia viac, pretože ranné teploty ešte nie sú tak vysoké, ako by sme očakávali. Napájame sa na modrú turistickú trasu s výškou 960 m n. m. a začneme s dnešným dobrodružstvom. Chodník má na začiatku asfaltový podklad a taktiež slúži ako cyklotrasa. Po pravej strane je celkom masívna Biela voda tvoriaca hranicu medzi Slovenskom a Poľskom. Postupne sa dostávame do pomyselnej prevádzkovej teploty a začína sa nám kráčať o čosi lepšie a ľahšie.
Mlynár a Litvorová dolina
Ako kráčame ďalej, striedavo sme v lese a občas máme aj čiastočné výhľady na okolité štíty. Máme za sebou už niekoľko kilometrov, ktoré odsýpajú prekvapivo dobre. Čoskoro sa dostávame pod masívne štíty a obdivujeme ich veľkosť a majestát. Pozeráme do turistickej mapy od VKÚ Harmanec, ktorú máme so sebou. Vrchy identifikujeme ako Mlynár (2 170 m n. m.) a Malý Mlynár (1 973 m n. m.). Vieme to aj podľa toho, pretože neskôr míňame horolezecké táborisko na poľane pod Vysokou. V tejto oblasti si vyznávači horolezectva musia prísť jednoznačne na svoje. Ako míňame táborisko, tak sa začína aktívnejšie stúpanie, ktoré bolo do teraz len veľmi mierne.
Po pravej strane vidíme Ťažký vodopád a bližšie pri nás je veľký Hviezdoslavov vodopád. Naberanie výškových metrov je čoraz náročnejšie ale za odmenu máme výhľady na Zelené Kačacie pleso, nad ktorým sa týčia vrchy ako Kačacia veža, Gánok, Rumanov štít, Zlobivá a ďalšie. Postupne vchádzame do Litvorovej doliny. Tu je ako za odmenu trasa vedúca popri Litvorovom plese. Máme pocit, že toto je zatiaľ jedna z najkrajších častí dnešného tatranského putovania. Na chvíľu sa pri plese zastavíme a doplníme energiu, ktorú sme vynaložili na cestu vedúcu až sem. Velický štít, Litvorový štít, či Malá Litvorová veža sú úžasné.
Sedlo Prielom
Po doplnení energie postupujeme ďalej v putovaní. Po náročnom stúpaní od Litvorového plesa sa dostávame k Zamrznutému plesu, resp. Zmrzlému plesu, ako bolo známe v minulosti. Tu platí známe nomen omen, pretože toto je jediné pleso počas dnešného dňa, ktoré má na sebe značnú ľadovú vrstvu a vyzerá skôr, že je ešte len začiatok marca a nie letný jún. Pred nami sa otvoril Poľský hrebeň s výškou 2 200 m n. m. V diaľke na ňom rozoznávame ľudí. Niektorí smerujú na Východnú Vysokú, iní schádzajú dole a pôjdu buď Litvorovou dolinou alebo smerom k sedlu Prielom, kam máme namierené aj my.
Od smerovníka „Zamrznutý kotol“ stúpame smerom k sedlu Prielom. Boli sme tu už aj v minulosti ale opäť sa cítime ako keby sme tu prvýkrát. Táto cesta vždy očarí a opatrne ideme cez reťaze, rebríky i kramle v skalách. Postupne zdolávame všetky prekážky až prichádzame na najvyšší bod dnešného dňa s výškou 2 288 m n. m. Na chvíľu sa tu zastavíme kocháme sa okolím a Veľkou Studenou dolinou pod nami. Sme radi, že dnes je sucho, lebo daným úsekom by sa išlo oveľa ťažšie. Po pár minútach začneme s klesaním ku Zbojníckej chate a následne dolinou až späť ku autu v Starom Smokovci.
Absolvovali sme úžasný turistický prechod, ktorý zabral viac než 26 km a 10 hodín. Ostali z neho však úžasné spomienky, ktoré tak skoro nezmiznú. Ak teda chcete nejaký dlhší tip na výlet počas letných dní, odporúčame prechod z Lysej Poľany cez Bielovodskú dolinu. Už je potom na vás, či si vyberiete zostup Velickou dolinou alebo Veľkou Studenou dolinou. Obidve alternatívy sú skvelé.