Po tom ako sme si dali pomyselný cieľ viac chodiť do pohoria Veľká Fatra prišiel rad aj na jeden z ich najznámejších vrchov v podobe Rakytova. Tento kopec dosahuje nadmorskú výšku 1 567 m n. m. a právom je považovaný za jeden z tých, odkiaľ sú v rámci pohoria najkrajšie výhľady na okolitú krajinu. Na Rakytove sme v minulosti už síce boli ale zakaždým počas zimných mesiacov a asistencie značnej snehovej nádielky. Tentokrát sme chceli poriadnu jarno-letnú prírodu Rakytova.
V tomto prípade sme nechceli ísť len smerom hore Teplou dolinou a späť po tej istej trase. Výstup sme sa rozhodli ozvláštniť a predĺžiť následným pokračovaním na Minčol a schádzať do obce Liptovské Revúce cez Náučný chodník Čierny kameň. K absolvovaniu tohto atraktívneho turistického dobrodružstva sme potrebovali so sebou spoločníka, ktorý by nám trasu uľahčil. Spoločník sa volá TM VKÚ 121 Veľká Fatra a ide o kartografické dielo zachytávajúce celé pohorie Veľkej Fatry ponúkajúc dôležité informácie o teréne a možnosť lepšieho plánovania výstupov vzhľadom na obsahujúce časové úseky na jednotlivých turistických trasách.
Teplá dolina a útulňa Limba
Motorové vozidlo nechávame odstavené pri hájovni na začiatku Teplej doliny. V tomto bode sa napájame na turistický chodník žltej farby, ktorý je zároveň aj cyklotrasou. Vchádzame do doliny a čoskoro nás zaujmú skalné útvary okolo. Vidíme na nich nainštalované aj horolezecké pomôcky, tak predpokladáme, že skaly sú využívané aj na túto adrenalínovú činnosť. Prechádzame okolo prírodnej pamiatky prielom Teplého potoka, kde sa spájajú vodné toky. Ide o jedinečnú zaujímavosť, ktorou sa môže táto dolina pochváliť. Asfaltový podklad postupne strieda lesná cesta a s ňou prichádza aj aktívnejšie stúpanie. To začneme po chvíľu skutočne pociťovať ale postupne si zvykáme.
Nechávame za sebou výškové metre a čoskoro prekonávame hranicu 900 a neskôr aj 1 000 výškových metrov. Občas nás križuje cyklotrasa, ktorou sa dá pohodlne dostať k útulni, kam máme namierené aj my. Záverečné stúpanie dá zabrať ale za odmenu prichádzame k útulni Limba. Usadíme sa a dáme si raňajky. Musíme načerpať energiu. Tú budeme počas dnešného putovania veľmi potrebovať. Na tomto mieste sa nám veľmi páči a má čaro počas každého ročného obdobia. Výhľady na Nízke Tatry odtiaľto sú magické. Čoskoro si pobalíme veci a zahájime pokračovanie.
Rakytov
Ideme miernym stúpaním a po vyjdení z lesa sa pred nami otvára krajina, ktorou sa môžeme kochať do ďaleka. Absencia porastu umožňuje výhľady a jasná obloha nás v tom len podporuje. Máme výhľady bez obmedzení. Križujeme menšiu Markovičovu dolinku a keď prekonávame nadmorskú výšku 1 350 m, tak vieme, že Severné rakytovské sedlo je už na dosah. Sme vo výške 1 415 m n. m., čo predstavuje výšku sedla. Odtiaľto začne prudké stúpanie, na ktoré sa veľmi netešíme ale aspoň vieme, že na jeho konci bude najvyšší bod dnešného výletu v podobe Rakytova.
Krok po kroku prekonávame výškové metre a častejšie si robíme pauzy. Oproti nám je Tanečnica, či Skalná alpa. Z veľkej diaľky sa o pozornosť hlásia aj Západné Tatry s malou časťou Vysokých Tatier. Za približnú polhodinu sa dostávame na samotný Rakytov a sme bez slov. Nádherné výhľady na hrebeň Veľkej Fatry s dominantnou Ploskou, Borišovom, či Krížnou sú jednoducho úžasné. Nevieme, kam sa skôr pozerať. Odfotíme sa pri vrcholovom kríži a sadneme si do trávy. Po necelej polhodine pokračujeme, pretože pred nami je ešte značná časť prechodu.
Cez Minčol a náučný chodník naspäť
To čo sme si nastúpali, musíme teraz aj zísť dole. Južné rakytovské sedlo nás víta výškou 1 295 m n. m., čo znamená, že sme o približne 270 m nižšie ako Rakytov. Pokračujeme zelenou trasou. Striedavo sme v lese a na lúke, odkiaľ sú mierne výhľady. Prechádzame okolo neznačeného vrchu Minčol (1 398 m n. m.) a za pár desiatok minút sa otvára pohľad na Čierny kameň. Ide o nádherný kút Veľkej Fatry, ktorý je však kvôli ochrane prírody neprístupný a tak ho môžeme obdivovať len z diaľky. Prichádzame ku Sedlu pod Čiernym kameňom s nadmorskou výškou 1 266 m.
Nerobíme si prestávku a okamžite klesáme dole červeným chodníkom, ktorý je zároveň aj náučným chodníkom. Človek sa vie na viacerých zastávkach dozvedieť viac o tunajšej prírode a histórii života ľudí, ktorí tu žili a pracovali. Trasa je miestami poznačená zrážkami z posledných dní i družstevnou činnosťou, keďže tadiaľto prechádza dobytok, ktorý neskôr aj stretávame. Vyhýbame sa blatu i zradným úsekom. Malou Tureckou dolinou prichádzame do Liptovských Revúc, kde počkáme na autobus smerom ku hájovni, kde sme ráno začínali. Takto sme zakončili dané pôsobenie vo Veľkej Fatre. Sme unavení ale zároveň plní zážitkov a energie. Pokiaľ chcete navštíviť Veľkú Fatru a ešte neviete kam, Rakytov je pre vás určite vhodná voľba.
