Ako sme už mnohokrát spomínali Veľká Fatra patrí medzi najobľúbenejšie pohoria. Nájdete tu rôznorodú krajinu od hôľnatých odlesnených častí, cez skalnaté a jaskynné útvary až po miesta, kde objavíte nedotknutý pralesovitý charakter. Každý návštevník tohto najväčšieho slovenského jadrového pohoria si príde určite na svoje a nájde čo hľadá. Tentokrát sme sa pri vymýšľaní ďalšieho výstupu neriadili výhľadmi ale skôr, aby sme objavili genius loci daného miesta. Postupne sme otvorili turistickú mapu a začali s hľadaním ideálneho miesta.
Počas toho ako sme brázdili po kartografickom diele TM VKÚ 121 Veľká Fatra sa postupne začal rysovať okruh, ktorý by dokonale uspokojil naše požiadavky. Začiatok sme vytýčili pri osade Valentová (osada leží neďaleko známejšej osady Rybie, kde pred viac ako 100 rokmi padla najväčšia lavína na Slovensku a zanechala po sebe množstvo obetí). Od Valentovej by sme sa dostali k ďalšej osade Prašnica a cez Vyšné Prašnické sedlo a sedlo Veľký Šturec by sme popri Štureckom potoku prišli späť cez Horný Jelenec. Trasa vyzerá viac než zaujímavo, tak ako sa nám darilo?
Štart pri Valentovej
Cesta autom cez Staré Hory nám pripomína naše predchádzajúce turistické výstupy ako návštevu bunka Mor ho! alebo trasu smerom k sedlu Dolný Šturec a následným prechodom na Panský diel a do Banskej Bystrice. Dlho sa však nezamýšľame, pretože pri Dolnom Jelenci odbočujeme vľavo na Horný Jelenec. Prechádzame touto utešenou usadlosťou, kde si predstavujeme, aké skvelé by bolo tu mať nejakú chatu a relaxovať počas voľných dní. V minulosti sa tu miestni obyvatelia venovali práci v lesoch, výrobe dreveného uhlia a činnostiam spojených s baníctvom a hutníctvom, takže život musel byť náročný v týchto podmienkach.
Parkujeme pri turistickom smerovníku „Valentová“ s nadmorskou výškou 620 m. Obliekame si turistické veci a napájame sa na žltú turistickú trasu. Tá nás dovedie až na Vyšné Prašnické sedlo. Ďalej však pokračuje až do obce Liptovské Revúce. Prvé kroky sa nesú po príjemnom povrchu s miernym stúpaním. Vedľa tečie potok, ktorý ešte aj napriek májovým teplotám núti dať si na seba jednu teplú vrstvu. Ako pokračujeme čoskoro prichádzame k informačnej tabuli o dolinke Chytrô. Zastavíme sa pri nej a pozeráme, čo je na nej napísané.
Rumpál v dolinke Chytrô
Z náučnej tabule sa dozvedáme, že na tomto mieste začínala obtiažna pasáž počas prechodu stredovekej vozovej cesty z Pohronia na Liptov. 200 m od aktuálnej polohy je miesto, kde na vyťahovanie konských vozov používali rumpál. V úzkom skalnatom priechode sa nachádzal mechanizmus na navíjanie lán, ktorý s využitím konskej sily uľahčoval vozom výstup po prudkom svahu. V doline sa aj dnes zachovali stopy po tejto dávnej ceste, ktoré pripomínajú význam niekdajších obchodných spojení a dopravy cez exponované oblasti. Na tabuli je schematicky znázornený postup a už len z toho je zrejmé, že išlo o obtiažnu činnosť.
Ideme k tomuto miestu a za približne 15 minút sa ku nemu dostávame. Cítime históriu, ktorá na nás dýcha. Je to úžasné, keď si predstavíme ako sa v minulosti vysporiadali s problémami ohľadom dopravy tovaru. Ide o naozaj zaujímavú technickú pamiatku, ktorú sa oplatí vidieť. Dolinka Chytrô pokračuje ďalej smerom k Vyšnému Prašnickému sedlu, avšak my sa vraciame späť na žltý chodník. Ďalší cieľ, ktorý nasleduje je osada Prašnica.
Osada Prašnica
Ideme popri Prašnickom potoku a postupne sa pred nami ukazuje prvá drevenica s idylickým okolím a kvitnúcou čerešňou v tesnej blízkosti. Úvod tejto usadlosti robí skutočne dojem. Postupne sa aj vyčasilo a tak máme prakticky dokonalé podmienky, keď sem vchádzame. Sme vo výške približne 720 m n. m. a konštantne stúpame aj popri ďalších chalúpkach. Typická roztrúsená zástavba a zachované prvky ľudovej architektúry dodávajú osade tradičný horský charakter. Opäť si predstavujeme, aký zložitý musel byť život v daných podmienkach. Alebo jednoduchší? To už necháme na vašom posúdení.
Prichádzame k turistickému smerovníku, ktorý je už pomerne vyblednutý. Stále však vieme prečítať lokalitu „Prašnica“ a výšku 820 m n. m. Na chvíľu sa tu posadíme a oddýchneme si. Ide naozaj o úžasné miesto, kde vyzerá, že sa zastavil čas a všetko plynie oveľa pomalšie ako v nižších polohách. Sedíme tu asi 10 minút a po načerpaní ďalšej energie zahajujeme pokračovanie smerom k Vyšnému Prašnickému sedlu.
