Tip na výlet - Tajomný Velestúr z Malachova (2. časť)

Ideme na Velestúr!

Sme v sedle Tri kríže nad obcou Malachov a užívame si výhľady z výšky 1 182 m n. m. Sedíme, dopĺňame si energiu pitím i jedlom. Pozeráme do kartografického diela TM VKÚ 132 Kremnické vrchy, kadiaľ budú ďalej pokračovať naše kroky. Zo sedla turistický smerovník ukazuje doslova len pár minút na najvyšší bod dnešného dňa – mýtický Velestúr (1 254 m n. m.). O jeho výnimočnosti a záhadnosti spojenej so slovanskými pohanmi sme písali v predchádzajúcej časti týchto zápiskov. Koho daná oblasť zaujíma ešte viac a chcel by nájsť obdobné miesto, tak na vedľajšom Smrečníku, kam ale nevedie turistický chodník, sa nachádzajú totemy so slovanskými bohmi. Podľa fotografií ide o veľmi pekné miesto s krásnymi výhľadmi.

Naše kroky vedú nádherným lesom a sme očarení jeho pôvabnosťou. Síce je v týchto miestach, ako vo väčšine Kremnických vrchoch, absencia panoramatických scenérií a pohľadov na krajinu, avšak v tomto momente nám to veľmi nevadí. Užívame si chôdzu v lese, ktorý príjemne zmierňuje aktuálne letné horúčavy. Čoskoro už vidíme veľkú skalu predstavujúcu Velestúr a jeho najvyššie položené miesto. Prichádzame bližšie ku skale a hľadáme spomínané runové písmo vytesané priamo do tejto skaly. Po chvíli ho skutočne zbadáme a ideme ku nemu bližšie. Pozeráme sa na neho ale nemáme absolútne tušenie ako ho prečítať, takže túto úlohu nechávame povolanejším ľuďom, ktorí sa o to zaujímajú.

Ideme aj k vrcholovému smerovníku. Ten si, samozrejme, musíme odfotiť, pretože bez toho by sa nám turistické dobrodružstvo ani „nerátalo“. Popozeráme si blízke okolie a rozhodujeme sa, kadiaľ budú pokračovať ďalšie kroky. Máme tri možnosti – buď sa vrátime po tej istej trase späť, alebo pôjdeme ešte pozrieť na vedľajšiu Zlatú studňu alebo prejdeme na severnú stranu Tekova a prešli by sme až ku Chate Hostinec ležiacu nad Kremnicou. Vyhrala alternatíva s návštevou chaty, takže čoskoro si pobalíme veci a napojíme sa na žltý turistický chodník, ktorý nás dovedie ku tejto horskej stavbe.

Chata Hostinec

Chôdza žltou trasou je pomerne prašná, pretože tadiaľto vedie počas zimných mesiacov aj bežkárska trať. Je zrejmé, že ide o upravovaný úsek. Podľa turistickej mapy prechádzame práve Jubilejným hájom RČS 1918-1928 Kremnica – Smrečník. Háj RČS bol vysadený pri príležitosti 10. výročia vzniku Československa. Umiestnený je na južnom svahu vrchu Smrečník tesne nad turistickou chatou Hostinec. Les je nádherný a sme do neho tak zapozeraní, že si ani neuvedomíme a prichádzame k horskej chate. Pokoj, ktorý sme hľadali nám pravdepodobne nebude dopriaty, pretože chata je na víkend súkromne rezervovaná. Na občerstvenie si musíme nechať zájsť chuť, čo nás mrzí, ale nič sa nedá robiť.

Pohostíme sa aspoň jedlom, ktoré máme k dispozícii a zahájime chôdzu modrým chodníkom ku sedlu Tri kríže. Síce sa budem opakovať ale musím znova spomenúť, že les je opäť iný ale zároveň nádherný. Miestami sú z neho aj výhľady na kremnickú stranu a tak sú aj naše esteticky zamerané oči uspokojené. Trasa vedie takmer po rovine, čo nás nestojí prakticky žiadne sily. Za 15 minút prichádzame ku Trom krížom, kde si kontrolujeme mapu a cestu do Malachova, odkiaľ sme ráno vyrazili.

Po „modrej“ do Malachova

Schádzame dole a predpokladáme, že zostup bude pomerne krátka záležitosť v porovnaní s výstupom a absolvovanou trasou do týchto chvíľ. Prudké klesanie uberá výškové metre a hľadáme miesto, kde sme sa chceli cestou dole zastaviť – Ortútske jazierko. Prichádzame ku nemu a krátkym odbočením po náučnom chodníku sa dostávame aj k tomuto viacmenej ľudskému výtvoru. Toto jazierko vzniklo nezvyčajným spôsobom – v dôsledku zosuvu svahu, ktorý zaplavil prirodzenú priehlbinu v teréne. Miestni obyvatelia ho kedysi prezývali banské alebo morské oko. Jeho minulosť siaha až do obdobia stredoveku, keď v tejto oblasti prekvitala ťažba. Ortútske jazierko sa nachádza uprostred nádhernej prírody, obklopené hustou zeleňou. Zeleň na jeho hladine nás doslova oslepuje. Chvíľu pri ňom postojíme a vyhotovíme si niekoľko spomienkových fotografií.

Po následnej dohode odchádzame z miesta a opäť sa napájame na modrý chodník. Znova si užívame príjemné klesanie a tak máme čas priebežne bilancovať doterajší turistický výlet. Zhodujeme sa, že človek nemusí naháňať nádherné výhľady do ďaleka z najvyšších štítov na Slovensku, na to, aby mal neopakovateľný zážitok z pobytu v prírode. Niekedy skutočne stačí vyjsť na kopec za mestom, či obcou a pohladenie duše na seba nenechá dlho čakať. Keď sa však vydáte na takýto výlet, určite si so sebou nezabudnite zobrať mapu od VKÚ Harmanec, s ktorou sa nestratíte.

Autor článku