Vysokohorské zápisky
Vysokohorské zápisky – Zadná hoľa ako skrytý poklad Nízkych Tatier
Nízke Tatry ponúkajú nespočetne veľa nádherných miest s prekrásnou prírodou a ešte lepšími výhľadmi. Väčšina turistov určite pozná Prašivú, Chopok, Ďumbier, či Kráľovu hoľu. Pokiaľ sa ale spomenú vrchy ako Homôľka, Beňuška, Fišiarka, či Panská hoľa, vtedy už aj zdatnejší turisti otvárajú mapy, aby našli kde tieto nízkotatranské vrchy konkrétne ležia. My sme taktiež rozprestreli turistickú mapu VKÚ 123 Nízke Tatry – Kráľova hoľa a začali plánovať, kam do menej známej Kráľovohoľskej časti Nízkych Tatier by sme sa vybrali najbližšie.
Voľba padla na Zadnú hoľu týčiacu sa do výšky 1 620 m n. m. Môžete z nej za ideálnych podmienok obdivovať Veľký bok, či Západné a Vysoké Tatry. O nezameniteľnom pohľade na Kráľovu hoľu bude reč ešte neskôr. Vrch sa nachádza nad obcami Polomka a Závadka nad Hronom. Z obidvoch obcí vedie trasa na hrebeň, z ktorých môžete vystúpať na tento menej známy kopec. My sme si zvolili modrý chodník zo Závadky nad Hronom. Plní očakávania sme teda vyrazili na ďalšie vysokohorské dobrodružstvo.
Úvodné stúpanie zo Závadky nad Hronom
Po tom ako sme cestou Horehroním obdivovali všetky končiare po našej ľavici bol čas odštartovať výstup na jeden z najkrajších vrchov v Kráľovohoľských Tatrách. Stále nás prekvapuje, koľko rozdielnych vrchov – od skalnatých po hôľne ponúkajú Nízke Tatry. Prvé kroky začíname na asfaltovej ceste vedúcej okolo smerovníka s označením Horáreň Kolesárová. Chôdzu po asfaltovej ceste mnoho turistov neobľubuje, avšak nám až tak neprekáža. Po niekoľkých minútach ale končí a začína sa lesná cesta s veľmi príjemný stúpaním.
Modrý turistický chodník je v tejto časti súbežný s cyklotrasou nesúcou názov Zelená stuha Horehronia. Cyklisti si v tejto časti musia prísť jednoznačne „na svoje“. Mierne naberáme výškové metre a už len očakávame, kedy príde pasáž, kde začne skutočná makačka. Ako kráčame okolo počujeme len spev vtákov a žblnkot vody. Aj napriek tomu, že je víkend s ideálnymi meteorologickými podmienkami, predpokladáme, že prvých ľudí dnešného dňa stretneme asi až na hrebeni pohoria.
Prechádzame časťou zvanou Úplaz a po ďalšom prudkom zabočení čoskoro prichádzame k cyklistickému smerovníku „Krivý most“. Tu sa dozvedáme, že sme vo výške 1 002 m n. m. a začína prudké stúpanie, ktoré si nás tu počkalo. Od začiatku výstupu sme nastúpali približne 255 výškových metrov. Dnes nás čaká spolu niečo cez 920 výškových metrov.
Cestou na sedlo Oravcová
Cyklistický chodník sa od nás v tomto momente oddeľuje a ostáva už len ísť strmým kopcom takmer priamo hore. Pred týmto úsekom si však dávame kratšiu prestávku, aby sme mali dosť energie na danú pasáž. Hneď úvodné metre ukazujú, že dnešné výhľady zo Zadnej hole nebudú „zadarmo“, ale že si ich ideme skutočne zaslúžiť. Okrem nás v lese nie sú žiadni ďalší turisti, tak sem-tam spravíme väčší hluk, aby sme upozornili neželaných hostí na našu prítomnosť. Ako stúpame vyššie, cítime, že ide o skutočnú námahu a máme pocit, že sa nám ľahšie ide na Ďumbier ako sem. Menej známe turistické trasy skutočne vedia prekvapiť!
Z úmorne chôdze nás vytrhne hlasné puknutie konára a šušťanie lístia neďaleko od nás. Spozornieme a čakáme čo sa bude diať. Opäť spravíme hluk s tým, že čakáme na mieste, ako sa bude situácia ďalej vyvíjať. Po chvíli je stále ticho bez ďalších náznakov pohybu v danom mieste. Pokračujeme teda ďalej a dúfame, že prípadný obyvateľ lesa išiel trochu ďalej od nás. Po čase konečne vychádzame nad úroveň lesa a naskytujú sa prvé výhľady na Horehronie a obce pod nami.
Vidíme Polomku, Závadku nad Hronom i vzdialený Telgárt. Rozoznávame aj vrchy oproti ako Fabova hoľa, či Klenovský vepor, na ktorých sme boli v minulosti. Táto časť Slovenska má jednoznačne čo ponúknuť každému, kto miluje prírodu a pobyt na horách. Od výstupu do sedla nás delí podľa mapy už len pár minút. Predierame sa húštinou a priebežne kontrolujeme aj výskyt kliešťov na našich telách, pretože toto je úsek, kde sa by sa títo malí záškodníci mohli pokojne vyskytovať. A skutočne! Čoskoro nachádzame niekoľko z nich na nohách a urýchlene sa ich zbavujeme, aby sa nestihli zahryznúť. Ďalšie výškové metre sú za nami a konečne vidíme smerovník oznamujúci, že sme v sedle Oravcová s výškou 1 480 m n. m. Sadneme si na spadnutý strom a oddychujeme pred pokračovaním do cieľovej destinácie dnešného dňa...
...pokračovanie v ďalšej časti
Autor článku:
Lukáš Paško - Nadšenec slovenských hôr a aktívny turista
