Hrebeňom na Zadnú hoľu

Po tom ako sme zdolali náročný úsek záverečného stúpania zo Závadky nad Hronom na sedlo Oravcová do výšky 1 480 m n. m., chvíľu sedíme a naberáme ďalšie sily na pokračovanie. Výhľady, ktoré sme z tohto miesta očakávali zatiaľ neprichádzajú. Sedlo a jeho celé okolie je vnorené v lese. Pohľad na Vysoké Tatry bude musieť ešte počkať. Sme na červenej trase predstavujúcu „hrebeňovku“ Nízkych Tatier. Tá je zároveň (podľa mnohých turistov i najkrajšou) časťou Cesty hrdinov SNP so začiatkom na Dukle a koncom na Devíne.

            Pokračujeme ďalej a keďže je pre nami ešte približne 200 výškových metrov hneď nás víta úsek, kde dané metre začíname poctivo naberať. Vpravo je podľa turistickej mapy VKÚ 123 Nízke Tatry - Kráľova hoľa samotný vrchol Oravcovej. Tá však neleží na trase a prístup k nej by bol náročný, takže sa naďalej držíme turistických trás a pôvodného plánu. Po niekoľkých minútach chôdze prichádza pasáž, kde musíme klesať. Nie sme s tým veľmi stotožnení, ale čo sa dá robiť. Je tu aspoň jedno pozitívum – stretávame prvých ľudí dnešného dňa. Párik turistov ide z útulne Andrejcová a útulňu Ramžu. Chcú ísť prejsť až na Čertovicu ale že sa ešte rozhodnú, podľa toho, ako budú so silami. Na Nízkych Tatrách je veľkým plusom, že na ich hrebeni sa nachádza hneď niekoľko chát a útulní, kde si vie človek oddýchnuť.

            Les začína postupne rednúť a my si tak môžeme užiť prvotné výhľady, ako nám dovolí porast. Horíme nedočkavosťou, keď sa konečne dostaneme na samotnú Zadnú hoľu. Oproti nám ide ďalšia turistka a má namierené smerom na Kráľovu hoľu. Keďže je dnes takmer ideálne počasie, užije si aj ona nádherné prírodné scenérie. Definitívne končia porasty a  v diaľke už vieme rozoznať vrcholový smerovník. Pridáme do kroku a vidíme, že na vrchu nikto nie je. To je pre nás ideálny scenár.

Sme na vrchole!

            Prichádzame na Zadnú hoľu a sme v nadmorskej výške 1 620 m. Je to úžasné a už dlho sa nám nestalo, aby nás takýto menej známy vrchol tak veľmi prekvapil a očaril výhľadmi. Pre nami leží masívny Veľký bok so svojou výškou 1 727 m n. m. Vyzerá skutočne majestátne. Veríme, že niekedy v budúcnosti vystúpime aj na tento vrchol, ktorý je mimo hlavného hrebeňa. Za Veľkým bokom ležia Západné aj Vysoké Tatry. Držia sa okolo nich mierne oblaky, ale nie je to nič, čo by bránilo výhľadu na ne. Otáčame sa dokola, aby sme videli všetky pohľady na krajinu. Horehronie pod nami ponúka výhľady na Fabovu hoľu, Klenovský vepor i Kľak v Národnom parku Muránska planina.

            Sme tak očarení, že sme zabudli obdivovať Kráľovu hoľu. Odtiaľto sa javí taká malá ale všetci vieme, aká je realita, keďže ide o najvyšší vrch Kráľovohoľskej časti Nízkych Tatier. Vyhotovíme si niekoľko spomienkových fotografií, pretože ťažko povedať, kedy sem prídeme najbližšie. Sadneme si do trávy a len tak rozjímame. Toto sme naozaj nečakali a opäť sa len utvrdzujeme v tom, že treba chodiť všade po Slovensku lebo niekedy tie menej známe miesta doslova vyrazia dych z toho, čo vedia ponúknuť.

            Medzi rečou ešte padol návrh, či by sme neprešli aj na vedľajšiu Homôľku. Sme síce trochu usedení ale išli sme pozrieť, ako by pokračoval turistický chodník. Keď sme však videli opäť ďalšie klesanie a potom stúpanie na vrchol s výškou 1 660 m n. m., rozhodli sme sa ešte trochu oddýchnuť na Zadnej holi pred tým, než zahájime opätovný zostup do Závadky nad Hronom odkiaľ sem viedli naše kroky. Takže balíme veci a štartujeme opäť smer sedlo Oravcová!

Cestou do Závadky nad Hronom

            Chôdza zo Zadnej hole ide prekvapivo bez nejakých ťažkostí. Cítime, že sa ide príjemnejšie ako sem. Pokiaľ si budeme udržiavať aktuálne tempo, tak cesta k autu bude pomerne rýchla. Stretávame ďalšie skupiny turistov a vidíme, že aj napriek rannej absencii ostatných ľudí sa to začína pomaly zapĺňať ďalšími a ďalšími milovníkmi prírody. Sme v sedle Oracová, kde sa dáme krátku prestávku pred pasážou, ktorá je na tejto trase najstrmšia. Nohy a kolená v nej dostávajú statočne zabrať, avšak potechou nám je úžasný pohľad na Horehronie a rázovité dedinky, ktoré ležia v tomto regióne.

            Dostávame sa opäť na rovinu, odkiaľ to už je len príjemná prechádzka a zvolnenie tempa po tom, čo sme absolvovali v posledných desiatkach minút. Cesta ubieha príjemne a keď vychádzame z lesa, zastavíme sa pri vodnej nádrži Závadka nad Hronom, odkiaľ je prekrásny výhľad na Nízke Tatry. Pozeráme, kde sme boli a koľko sme toho dnes vlastne prešli. Odtiaľto je to úžasné a sme šťastní za to, že sme sem mohli prísť a vychutnať si toto horské dobrodružstvo.