Nízke Tatry máme vo veľkej obľube. Nájdete tu jedinečné frekventované miesta ako sú Chopok, Ďumbier či Kráľova hoľa. Potom sú tu však aj Vajskovská dolina, Svarínska dolina alebo Bacúšska dolina, kde vás čaká len pokoj a divokú prírodu si vychutnáte osamote. V Nízkych Tatrách na vás čakajú kamenné chodníky i trávnaté hole pripomínajúce Veľkú Fatru. Je len na vás, kam povedú najbližšie turistické kroky. My sme počas plánovania najbližšieho výstupu využili kartografické dielo od legendárnej spoločnosti VKÚ Harmanec.
TM VKÚ 122 Nízke Tatry – Chopok bola nápomocná pri tom, ako sme realizovali plány na dosiahnutie vrcholu Veľkej Chochule (1 753 m n. m.) ležiacej v západnej časti pohoria. Na tento vrch viete ísť z viacerých smerov. Môžete ísť od obce Korytnica a Hiadeľ, hrebeňovou trasou od Kozieho chrbta, resp. od Latiborskej hole alebo Sopotnickou dolinou. Každý turistický chodník má niečo do seba, avšak my sme zvolili výstup Vážnou dolinou od obce Hiadeľ.
Vážnou dolinou do Hiadeľského sedla
Prichádzame ku pamätníku padlým v SNP ležiacom v záverečnej časti Vážnej doliny. Tu nechávame odstavené vozidlo a modrou trasou skrz Prostredný grúň vyrážame po „modrej“ smerom ku Hiadeľskému sedlu. Touto cestou sme už išli v minulosti viackrát, avšak zakaždým nás prekvapí jej značné prevýšenie s absenciou rovinatejších úsekov. Chodník je široký a prehľadný, takže sa nemusíme brať zablúdenia, alebo odbočenia nesprávnym smerom, aké môže nastať pri iných turistických chodníkoch.
Prudšie stúpanie si vyberá daň v podobe vynaloženej námahy hneď od úvodu. Pravidelnejšie si spravíme občerstvovaciu pauzu, aby sme to „neprepálili“ hneď na začiatku dnešného výstupu. V lese sme sami a užívame si okolité ticho. Podľa turistickej mapy sme už vo výške viac ako 950 m n. m., čo znamená, že čoskoro prídeme k prvému čiastkovému cieľu v podobe Hiadeľského sedla. Skutočne sem o niekoľko minút prichádzame. Sadneme si do menšej útulne, ktorá sa tu nachádza a občerstvíme sa. Z tohto sedla sú prvé výhľady na Donovaly, či časť Kozieho chrbta. Po pár minútach sa pobalíme a vyrazíme za pokračovaním.
Prašivá
Napájame sa sa na červený hrebeňový chodník predstavujúci Cestu hrdinov SNP. Sme v hustom lese a pred nami je pomerne neobľúbený úsek. Stúpanie je porovnateľné ako smerom k sedlu. Má to však výhodu - rýchle naberanie výškových metrov. Momentálne sme nad úrovňou 1 250 m n. m. Postupujeme vyššie a čoskoro okolo seba začíname badať prvotné náznaky kosodreviny. Tie prinášajú aj ďalšie možnosti výhľadu. Dnešok je v znamení nádhernej viditeľnosti do ďaleka a tak hneď máme možnosť rozoznávať vrcholky Chabenca, Ďumbiera, či Kriváňa v pozadí.
Kráčame pomedzi kosodrevinu a v pasážach nad 1 500 m n. m. je skutočne impozantná. Vidno na nej znaky orezávania, inak by sa tadiaľto nedalo vôbec prejsť. Dostávame sa na rovinatejší úsek a chôdza je značne príjemnejšia. V diaľke rozoznávame známu drevenú ceduľu označujú vrch Prašivá s výškou 1 675 m n. m. V doterajšom trvaní výstupu sme nestretli ešte žiadneho iného turistu okrem nás a tak si vychutnávame prírodné scenérie osamote. Je tu nádherne a už jedným očkom pozeráme, kadiaľ budú smerovať ďalšie kroky na finálny cieľ v podobe Veľkej Chochule.
Vrchol Veľkej Chochule
Po tom ako sme si oddýchli na Prašivej je pred nami mierne klesanie, aby sme stratené metre opäť získali počas stúpania na Malú Chochulu. Na to, že je začiatok apríla, sú tu ešte značné snehové úseky, avšak naša trasa vedie mimo nich. Sme radi, že sa nemusíme prepadávať po kolená do snehu, ako tomu bolo v minulosti. Prechádzame pravdepodobne najkrajším úsekom dnešného výstupu a pasáž od Malej Chochule k jej väčšiemu „susedovi“ je o sledovaní výhľadov na jednu, či druhú stranu. Sme uchvátení pohľadmi i tým, ako je pomerne teplo a my môžeme byť len v tenkej mikine. Za niekoľko desiatok minút prichádzame na samotnú Veľkú Chochuľu.
Sme vo výške 1 753 m n. m. a sme unesení z toho, čo vidíme na okolo. Krásne vrcholky Ďumbiera, Západných Tatier i Vysokých Tatier ukazujú, aké je Slovensko hornaté a nádherné. Na vrchole sme približne polhodinu a neustále sa len obzeráme. Až doteraz sme nestretli žiadneho iného turistu, tak sme tu len my a príroda. Postupne sa však začneme baliť a zahajujeme cestu späť do Vážnej doliny, odkiaľ sme ráno začínali. Cestou dole stretávame väčšie množstvá turistov, ktoré potvrdzujú obľúbenosť západnej časti Nízkych Tatier. Sme radi, že sme mohli absolvovať tento výstup a pokiaľ ste tu ešte neboli, tak neváhajte a vyrazte na hory s mapou od VKÚ Harmanec.
