Tip na výlet - Javorová dolina, Sedielko a Priečne sedlo (1. časť)

Je júl, hlavná turistická sezóna dosahuje svoj vrchol, a my už netrpezlivo vyhliadame, kam na hory by sme mohli opäť ísť. Vysoké Tatry ako najvyššie pohorie na Slovensku nás znova láka do svojich dolín i na vrcholy tých najkrajších končiarov, aké u nás máme. Padajú nápady na zdolanie Slavkovského štítu, Rysov, Jahňacieho štítu a iných ďalších vrcholov. Nakoniec sa ale dohodneme na niečom špeciálom, kde nepôjde len o cestu hore na štít a späť ku autu. Je to síce dlhá a namáhavá trasa ale jednohlasne volíme práve ju.

Kartografické dielo TM VKÚ 113 Vysoké Tatry je nápomocné prí plánovaní asi najnáročnejšieho tohtoročného turistického dobrodružstva. Výstup pozostáva zo začiatku v Javorovej doline, ktorou prejdeme na Sedielko do výšky 2 376 m n. m., aby sme následne prešli Priečnym sedlom ku Zbojníckej chate a odtiaľ ku Hrebienku. Vyzerá to náročne? To áno, ale v skutočnosti to bolo ešte o niečo namáhavejšie, ako by sa mohlo zdať. Tak sa pohodlne usaďte a poďte s nami na výlet do slovenských veľhôr.

Štart v Tatranskej Javorine

Dnes ide o náročnejší prechod aj vzhľadom na to, že sa musíme zosúladiť, aby sme stihli skoro ráno autobus zo Starého Smokovca. Auto teda nechávame odparkované v Starom Smokovci a ideme na zastávku, odkiaľ vyráža 6:05 verejná doprava. Autobus stíhame s dostatočnou časovou rezervou, za čo sme radi. Počas cesty do Tatranskej Javoriny trvajúcej skoro 50 minút pozorujeme Belianske Tatry, ktoré máme po ľavej strane ako na dlani. Je to úžasná časť Tatier a pravdepodobne by nám nevadil ani život v obciach ležiacich pod Havranom, či Ždiarskou vidlou. Vystupujeme v Tatranskej Javorine, ustrojíme sa na dnešný prechod a vchádzame na spoločnú zeleno – modrú trasu predstavujúcu začiatok dlhej Javorovej doliny.

Je síce júl ale svieže ranné počasie nás núti dať si na seba aj mikinu, inak by bola pomerne zima. Kráčame po asfaltovej ceste a postupne sa dostávame do „prevádzkového režimu“. Prvé stovky metrov sú len rozjazdom a zaujímavé to začína byť až od smerovníka s označením „Pod Muráňom“ s výškou 1 076 m n. m. V tomto bode sa odpája „naša“ zelená trasa od modrej smerujúcej na Kopské sedlo. My volíme smer Sedielko, ku ktorému ukazuje tabuľka zaujímavých 5:00 hodín. Nuž, nemôžeme zaháľať a tak bez prestávky pokračujeme. Dnes je ešte pred nami veľmi dlhý deň.

Očarujúca Javorová dolina

Už prvé kroky dolinou sú v znamení toho, že nevieme, kam sa skôr máme pozerať. Neuveriteľne nádherné Belianske Tatry v ranných lúčoch majú svoje jedinečné kúzlo. Obdivujeme majestát Ždiarskej vidly, Havrana, či Muráňa. Je to neuveriteľné. Z tohto „snenia“ nás vytrhne jeleň, ktorý vyskočí z porastu a začne piť z potoka vedľa nás. Sme trochu v šoku, ale vyzerá pokojne. Po asi dvoch minútach sa opäť stráca v lese. My pokračujeme ďalej a ponárame sa čoraz viac do lesa. Porast je nádherný ale musíme sa aj pozerať pod nohy, aby sme dakde nezakopli o kameň alebo inú nerovnosť na chodníku. Prechádzame miestami ako Medvedí žľab, Konský zľab, či Javorinka. Po pravej strane sa týčia prvé dvojtisícovky ako Svišťovky, Široká alebo Žabí vrch. Sú obrovské.

Relatívne mierne stúpanie sa však čoskoro začína meniť na značne náročnejšie. Podľa mapy sa približujeme ku Zadnej Javorovej doliny. Sme približne vo výške 1 600 m n. m., takže na Sedielko to ešte bude viac než 750 výškových metrov. Spravíme si menšiu prestávku a pozeráme sa na celú Javorovú dolinu. Neviem, či je to tým, že sme teraz v nej alebo je to naozaj ale toto je zatiaľ najkrajšia tatranská dolina, v ktorej sme boli. Pokračujeme ďalej a pozorujeme Žabie Javorové pleso. Jeho tyrkysová voda vyzerá až neuveriteľne čisto a priezračne. Až sa nám nechce veriť, že je skutočné. Strácame slová ale musíme sa opäť naladiť na prudké stúpanie, ktoré je pred nami.

Sedielko

Do týchto chvíľ išlo o relatívne jednoduchú prechádzku, avšak teraz začne skutočné dobrodružstvo. Prudké stúpanie nestabilným terénom obľubuje len málokto, ale musíme sa s ním popasovať. Miestami sa pod nami zosunie menšia skala ale ideme tak, aby sa nikomu nič nestalo. Bezpečnosť a opatrnosť je pri takomto stúpaní kľúčová. Ide o doteraz najťažší úsek na tejto túre a cítime to aj v nohách. Trasa vedie miestami takmer priamo hore, čo znamená intenzívne naberanie výškových metrov. Prekonávame značné prevýšenie ale už vidíme podľa ostatných turistov, kde leží náš dnešný čiastkový cieľ. To nám dodá potrebnú energiu a vyrážame ďalej.

Sme tu! Sme na najvyššie turisticky dostupnom sedle v celých Tatrách. Výška 2 376 m n. m. je ohromná a výhľady ešte viac. Výhľad na Malú Studenú dolinu nemá chybu. Najviac nás asi zaujal hrebeň Javorových veží. To sú skutočne štíty vzbudzujúce rešpekt. Oddychujeme na skale a obdivujeme okolie. Pozorujeme aj horolezcov na okolitých ťažšie dostupných vrcholov. Sme zvedaví, čo si pripraví Priečne sedlo, keď ním budeme prechádzať. Tešíme sa na ďalšie pokračovanie výstupu.