Oravské Beskydy sú horské pohorie na severe Slovenska a zároveň tretím najvyšším pohorím na našom území. Nachádzajú sa v Žilinskom kraji, na Orave, pri hranici s Poľskom. Najvyšším vrchom pohoria je Babia hora (1 725 m n. m.), ktorá je aj najvyšším bodom celej Oravy. Pohorie je známe svojou krásnou prírodou, hlbokými lesmi, a je domovom rôznych druhov zvierat, ako sú medvede, vlky či rysy. Z ekologického hľadiska sú Oravské Beskydy veľmi cenné – časť územia patrí do chránenej krajinnej oblasti Horná Orava. Oblasť je obľúbená medzi turistami, najmä pre výstupy na Babiu horu a Pilsko, ale aj pre zimné športy.

            V minulosti sme Babiu horu už navštívili a zanechala v nás veľmi pozitívne pocity. Opäť sme sa teda rozhodli, že pôjdeme objavovať Oravské Beskydy ale tentokrát padla voľba na ich druhý najvyšší vrch – Pilsko. Daný výškový bod dosahuje solídnu hodnotu 1 557 m n. m. Začali sme teda pripravovať výstup, od ktorého sme mali vysoké očakávania. Počas plánovania sme znova použili kartografické dielo od VKÚ Harmanec v podobe TM VKÚ 102 Orava - Beskid Żywiecki. Vďaka nemu a mierke 1 : 50 000 sme mali jasný prehľad o celej trase a jej priebehu. Ako sa nám nakoniec podarilo absolvovať tento prechod?

Začíname z miesta Przełęcz Glinne

Cesta Oravou je vždy podmanivá a magická. Všetky tie rázovité dedinky, ľudia a príroda robia z tohto regiónu jeden z najatraktívnejších kútov Slovenska. Ranný príchod na slovensko-poľskú hranicu a odstavenie vozidla na parkovisku spúšťa v nás ten správny adrenalín, ktorý pociťujeme pred začatím každého výstupu. Pozeráme na turistický smerovník. Ten označuje lokalitu Przełęcz Glinne a nadmorskú výšku 809 m. Smerovacie tabule sú od poľského PTTK, čo je ekvivalent nášho Klubu slovenských turistov. Rána na Orave sú chladnejšie ako inde a tak sa obliekame a napriek letu dávame na seba aj tenké vetrovky. Všetko je pripravené a tak môžeme vyraziť po červenej trase kopírujúc štátnu hranicu.

            Chodník zároveň nesie aj označenie Główny Szlak Beskidzki, čo predstavuje v podstate poľskú Cestu hrdinov SNP. Ide o 500 km dlhý chodník so začiatkom v meste Ustroń v Sliezskych Beskydách a končí vo Wołosatej v Bukovských horách (Poľské Bieszczady). Je to najdlhšia turistická trasa v Poľsku. Sme radi, že aspoň trochu z nej môžeme prejsť aj my. Cesta je pomerne široká a kráča sa nám po nej viacmenej pohodlne. Postupne sa pridáva aj modrá „slovenská“ trasa, ktorá vyzerá zanedbanejšie. Podľa informácií z internetu chodí drvivá väčšina turistov práve po červenej, pokiaľ idú z tohto smeru ako my.

    Postupne sa pridáva aj dlhoočakávané stúpanie a čoskoro nám prezrádza smerovník PTTK, že na Pilsko je to už len 1 hodina cesty. Smer potešení, že si ani nedávame prestávku a pokračujeme ďalej. Konečne sa k pohodlnej prechádzke pridáva aj ojedinelý výhľad na Babiu horu, keďže les je zatiaľ hustý a neponúka iné výhľady. Babia hora ako dominanta celej Oravy vyzerá majestátne a chvíľu na ňu pozeráme s obdivom, ktorý si zaslúži.

Góra Pięciu Kopców a Pilsko

            Ako kráčame ďalej, dostávame sa ku smerovníku, kde sa červená beskydská magistrála odpája a vedie ku chate s názvom Schronisko PTTK na Hali Miziowej. Ostávame teda na modrom chodníku a stúpame stále vyššie a vyššie. Postupne sa stráca les a ponúkajú sa nádherné výhľady na okolitú krajinu. Vidieť také Tatry z tejto strany je zaujímavý zážitok. Rozpoznávame v podstate všetko od Sivého vrchu v Západných Tatrách po končiare Belianskych Tatier. Chodník ponúka aj prameň Źródełko, kde sa občerstvíme a napijeme sviežej vody z prameňa. Pokračujeme a za pár minút sa dostávame k turistickému smerovníku označujúcemu „Pilsko, hranica“ s hodnotou 1 535 m n. m. Poliaci majú toto miesto zaznačené ako Góra Pięciu Kopców.

            Z tohto miesta ideme smerom na Pilsko, ako najvyšší bod dnešného dňa. Turistický chodník zelenej farby vedie pomedzi kosodrevinu. Všetko ostatné je zarastené, takže nemáte ani kde zle odbočiť ani sa ako stratiť. Prichádzame na Pilsko a na naše prekvapenie tu nie je nikto. Máme celý vrch len pre seba. Počas výstupu sme predbehli niekoľko ďalších turistov, takže máme pár minút, aby sme si užili tento vrchol len my. Užívame si výhľad a kocháme sa skvelým výhľadom. Je síce trochu letný opar ale ani ten nám nebráni rozoznať okrem Tatier, napríklad Veľký Choč, či vrcholky Malej Fatry a, samozrejme, Babiu horu. Sme tu asi polhodinu a sedíme na kameňom s pocitom uspokojenia. Prichádzajú ďalší ľudia a tak je to aj znak pre nás, že je najvyšší čas sa pohnúť ďalej a pokračovať v tomto dobrodružstve...

… pokračovanie v ďalšej časti