Pohorie Vtáčnik patrí medzi najzaujímavejšie sopečné pohoria na Slovensku. Jeho výnimočnosť spočíva v tom, že vzniklo vulkanickou činnosťou, čo sa odráža v horninovom zložení aj členitom reliéfe. Nachádzajú sa tu zachované lávové prúdy, tufy a andezity, ktoré vytvárajú pestrú krajinu s množstvom skalných útvarov. Vtáčnik je zároveň známy bohatou prírodou – rozsiahle lesy poskytujú útočisko mnohým vzácnym druhom rastlín a živočíchov. Vďaka menšej turistickej vyťaženosti si pohorie zachovalo pokojný charakter, čo z neho robí ideálne miesto na oddych v prírode.
My sme toto pohorie navštívili už niekoľkokrát a objavovali sme miesta ako Veľký Grič, Malý Grič, Buchlov, či samotný Vtáčnik ako najvyšší vrch celého pohoria. Tentokrát sme chceli navštíviť pre nás nové miesto. Počas prezeraní kartografického diela TM VKÚ 131 Horná Nitra • Vtáčnik • Strážovské vrchy padla voľba na menej známu Bielu skalu. Nadmorská výška presahujúca 1 100 m bola pre nás dostatočnou pozvánkou na návštevu tejto lokality. Zabalili sme si potrebné veci do ruksaku a vyrazili smer obec Cigeľ.
Od lyžiarskeho strediska cez Chorvaticu
Prechádzame hornonitrianskym regiónom a predpokladáme pekné počasie v dnešný deň. Aspoň taký máme dojem vzhľadom na meteorologické predpoveď. Jedinečná obec Cigeľ nás vedie zákrutami až ku lyžiarskemu stredisku, kde nechávame odstavené vozidlo. Trochu snehu sa ešte drží na svahu ale na lyžovačku to už úplne nevyzerá. Je koniec marca a v týchto nadmorských výškach už ťažko očakávať dlhú lyžiarsku sezónu. Obliekame na seba turistické veci a napájame sa na turistický chodník značený modrou farbou.
Začiatok kráčania je veľmi príjemný, vedie asfaltovou cestou a stúpanie je pozvoľné. V dnešný deň máme prekonať podľa prvotných prepočtov len približne 500 výškových metrov. Aká príjemná zmena oproti predchádzajúcim výstupom, kde sme prekonali viac než 1 000 výškových metrov. Ide sa nám dobre a hneď po vstupe do lesa na nás doľahne pokoj. Je tu ticho a absencia iných turistov robí z tohto miesta oázu pokoja. Kráčame a za niekoľko desiatok minút prichádzame k smerovníku označujúcemu lokalitu „Pod Chorvaticou“ s výškou 757 m n. m. K dnešnému cieľu „Pod Bielym kameňom“ukazuje čas 1:10 hod.
Dierovce
Príjemné mierne kráčanie čoskoro vystrieda prudké stúpanie. Ideme okolo idylickej hájovne, kde si predstavujeme, akú pohodu tu musia mať lesníci počas prespávania v tejto lesnej stavbe. Vyzerá, že sa o ňu poctivo starajú. Začíname sa prvýkrát potiť na trase a stúpanie stojí za to. Obdivujeme okolité lesy a najviac čarovné sú slnečné lúče pretínajúce konáre a dopadajúce na nás. Onedlho sa dostávame k ďalšiemu dôležitému čiastkovému cieľu dnešného dňa v podobe smerovníka „Dierovce“. Výška 987 m n. m. je odmenou za prevýšenie, ktoré sme absolvovali.
Taktiež sa tu nachádza smerovník odkazujúci mimo turistickej trasy smerom k partizánskym bunkrom. Tam však dnes nemáme namierené ale v budúcnosti to môže byť vhodný tip na výlet. Pokračujeme v plánovanej turistike a čoskoro sa ku nám pridáva aj sneh, ktorý sme tu už v danom množstve pravdupovediac neočakávali. Čoskoro prekonávame 1 000 m n. m. a vieme, že k dnešnému cieľu to už nebude ďaleko.
Pod Bielym kameňom
K modrému chodníku sa ku nám pripojila aj červená značka predstavujúca Ponitriansku magistrálu. Táto trasa spája Handlovú s Nitrou. Magistrála vedie pohoriami Vtáčnik a Tribeč. Celková dĺžka chodníka je 106,6 km. Toto je skutočná výzva už aj pre skúsených turistov. My z nej dnes prechádzame len kúsok lesom. Za asistencie snehového podkladu sa čoskoro dostávame ku čistinke, kde je vrcholová tabuľa označujúca naše cieľové miesto dnešného dňa. Smerovník ukazuje „Pod Bielym kameňom“ a výšku 1 120 m n. m. Opodiaľ je Biela skala, odkiaľ je nádherný výhľad na Handlovú, Kremnické vrchy, či susedný Veľký Grič, lenže ide o 5. stupeň ochrany a je zakázané schádzať mimo turistického chodníka, čo rešpektujeme.
Niekoľko minút sa zdržíme na čistinke, doplníme energiu a opäť sa vyberieme tou istou trasou k lyžiarskemu stredisku, pri ktorom máme zaparkované vozidlo. Cesta dole ubieha pomerne svižne. Dnešný výstup nie je ani kilometrovo náročný, ako býva u nás zvykom. Opäť míňame Dierovce a potom aj Chorvaticu. Príjemný asfaltový podklad vedúci k autu je už len príjemný bonus a tak za asistencie nastupujúcich jarných teplôt ukončujeme dnešné putovanie. Pokiaľ teda hľadáte tip na výlet v pohorí Vtáčnik, tak prechádzka ku Bielej skale je vhodnou možnosťou.