Od Zoboru cez Trojchotár
Po tom čo sme si oddýchli na najvyššom bode dnešného putovania pokračujeme Ponitrianskou magistrálou. Trasa vedie zaujímavými miestami a sem-tam sa kľukatí nádhernými zákutiami zoborských lesov. Ako sme sa vzdialili od Pyramídy, tak sa výrazne znižuje aj koncentrácia ľudí. Už ich stretávame len skutočne príležitostne. Je zrejmé, že prevažná väčšina turistov cieli práve na tie miesta, ktoré už máme za sebou. Kocháme sa naďalej okolitou krajinou a míňame cyklistický smerovník s označením „Nad Trojchotárom“. Podľa kartografického diela TM VKÚ 152 Nitrianska pahorkatina – Hlohovec to už máme len niekoľko minút, ku smerovníku “Trojchotár“, kde sa budeme odpájať z tribečskej hrebeňovky.
Prichádzame k spomínanému smerovníku. Ten nám prezrádza, že sa nachádzame v nadmorskej výške 448 m. Odtiaľto vieme pokračovať buď smerom na Zlatno cez Žibricu alebo do obce Podhorany cez bod Korytnica. Volíme teda žltý turistický chodník. Cesta ku Korytnici nás úplne pohltí a očarí. Presvitajúce slnečné lúče pomedzi stromy vytvárajú jedinečnú atmosféru, ktorú si chceme zapamätať čo najdlhšie. Chôdza od Trojchotára po Korytnicu netrvá dlho, pretože vzdialenosť medzi týmito bodmi je necelý 1 kilometer, ale aj napriek tomu sme z nej unesení.
Prechod obcou Podhorany
Opäť meníme farbu turistickej značky. Tentokrát bude hrať prím modrá farba. Ideme podmanivou poľnou cestou a okolo sa týčia vrchy ako Žibrica, Vreteno, či Haranč. Pre turistických nadšencov a predovšetkým milovníkov Tribeča netreba vrch Žibrica nejak zvlášť predstavovať. Leži tu staroveké hradisko a oblasť je taktiež súčasťou prírodnej rezervácie. Čoskoro si po ľavej strane uzurpuje pozornosť vyhliadková veža Hôrka. Leží na rovnomennom vrchu s výškou 292 m n. m. Chceli sme sa tam ísť pozrieť ale keďže vieme, koľko trasy ešte máme pred sebou, tak ju musíme, bohužiaľ, vynechať. Snáď sa na ňu dostaneme niekedy v budúcnosti.
Vchádzame do obce Podhorany, konkrétne do časti Mechenice. Prichádzame ku železničnému viaduktu, čo prezrádza i turistický smerovník. Táto trať bola uvedená do prevádzky v roku 1938 a v minulosti slúžila na osobnú aj nákladnú dopravu. Viadukt je dlhý približne 120 metrov a prechádza malebným prírodným prostredím. Hoci je osobná doprava na trati zastavená od roku 2003, viadukt zostáva významnou technickou pamiatkou regiónu a je súčasťou viacerých turistických trás, ktoré vedú cez okolie Podhorian. Vyhotovíme si tu spomienkovú fotografiu na architektonickú pamiatku a pokračujeme žltým chodníkom, ktorý nás vedie opäť von z obce.
Kráčame pomedzi domy ale čoskoro sa dostávame k najmalebnejšej časti obce. Ideme cez vinice. Jedinečnú atmosféru dotvárajú malé chatky a celé to vyzerá spolu ako výjav z idylických obrazov starých maliarov, ktorí sa zameriavali na krajinu. Je zrejmé, že táto obec má čo ponúknuť svojim obyvateľom i návštevníkom ako sme my. Vnárame sa do lesa a zahajujeme poslednú etapu dnešného putovania.
Meškov vrch a návrat na parkovisko
Tak ako počas celého putovania aj teraz nás pretína cyklotrasa, ktorá označuje bod „Pod Meškovým vrchom“. Okolie Zobora a v podstate aj celý Tribeč je popretkávaný rôznymi cyklistickými trasami. Tunajšie prostredie je na to ako stvorené, takže pokiaľ sa Vám nechce ísť pešo, odporúčame vyraziť na dobrodružstvá aj s dvojkolesovým tátošom. Určite neoľutujete. Ako stúpame čoraz vyššie stretávame aj skupinu hubárov. Tí si nesú so sebou úlovky a vyzerá, že išlo skutočne o podarený zber. Čoskoro už vidíme obrysy smerovníka označujúceho samotný Meškov vrch. Ten leží vo výške 446 m n. m. Odtiaľto je nádherný výhľad či už na Pyramídu na Zobore alebo na krajinu pod nami s dominantnou Nitrou. Okolo nikto nie je, tak sa zdá, ako by to bolo všetko pripravené len pre nás.
Chvíľu rozjímame nad scenériami a po pár minútach zahájime finálny zostup. Cesta už netrvá dlho ale musíme byť opatrní, pretože klesanie je tu pomerne prudké a niektoré úseky sa zdajú byť zradné. Niekoľko turistov ide oproti smerom hore, tak sa pozdravíme a vravíme im, nech si užijú ten výhľad. Prichádzame opäť na parkovisko odkiaľ sme ráno štartovali a vidíme, že áut aj ľudí je tu ešte viac, ako sme čakali. To len opäť potvrdzuje obľúbenosť miesta a atraktivitu Zobora, či Pyramídy. Pobalíme si veci do ruksaka, prezlečieme sa do čistého oblečenia a plní zážitkov vyrážame domov.
Autor článku:
Lukáš Paško - Nadšenec slovenských hôr a aktívny turista