Nízke Tatry patria bezpochyby k tomu najkrajšiemu, čo vie vysokohorská turistika ponúknuť na Slovensku. Hôľne úseky v oblasti Chabenca, či Kráľovej hole sú striedané kamennými oblasťami Ďumbiera. Jedinečná krajina Ohnišťa, či skalnaté pasáže pri Krakovej holi stoja určite za pozornosť. Niekoľko bočných hrebeňov a vetiev Nízkych Tatier sa tiež hlásia o slovo a návštevu. V minulých rokoch sme boli turistikovať hneď na niekoľkých bočných hrebeňoch tohto pohoria. Či už to boli úseky, kde leží Skalka, Poludnica, Krakova hoľa, Siná, či Demänovská hora, vždy išlo o neopakovateľné zážitky.
Tentokrát sme sa rozhodli prejsť úsek Nízkych Tatier s najvyššími bodmi v podobe vrchov Zákľuky (1 914 m n. m.) a Bôr (1 888m n. m.). Hrebeň sa tiahne neprístupným vrchom „Na jame“ a pokračuje cez Sinú, sedlo Sinej, Havrany, Bôr, Zákľuky a končí sa Poľanou križujúcou červenú trasu Cestu hrdinov SNP. Na plánovanie tohto vysokohorského dobrodružstva sme opäť využili kartografické dielo TM VKÚ 122 Nízke Tatry – Chopok. V turistickej mape s mierkou 1 : 50 000 sme našli všetko potrebné informácie k tomu, aby sme si vedeli podobne pripraviť výstup a nič nás neprekvapilo.
Demänovská dolina a turistika Radovou
Ranný príchod do Demänovskej doliny sa aj napriek letnému obdobiu nesie v trochu chladnom počasí. Parkujeme pri Demänovskej jaskyni Slobody odkiaľ sa napájame na žltý chodník značený Klubom slovenských turistov. V doline je chladnejšie aj vďaka tomu, že ideme v blízkosti Radovského potoka. Miestami pripomína chodník skôr Slovenský raj, resp. neďalekú dolinu Vyvieranie. Tá je tiež známa svojou divokosťou a jedinečnosťou. Okamžite sme očarení. Až sme zabudli aké je to tu krásne, keď sme tadiaľto išli pred dvomi rokmi na Sinú. Niekoľkokrát križujeme bystrinu a musíme si dávať pozor, aby sme sa nešmykli na klzkých kameňoch. Takéto komplikácie by sme si nechceli privodiť hneď na začiatku.
Postupne má trasa čoraz strmší charakter a zapotíme sa viac ako sme čakali. Teplota sa zvyšujeme a letné hodnoty na teploty začínajú hrať prím. Niekoľkokrát si robíme aj prestávky lebo sa nechceme „odpáliť“ v úvode výstupu. Dnes je pred nami ešte dlhá cesta. Stretávame aj prvých turistov dnešného dňa a prehadzujeme s nimi niekoľko slov o tom, kam majú namierené a ako sa im ide. Zhodujeme sa, že ide naozaj o strmý úsek. Oni však idú „len“ na Sinú, pretože na Bôr a Zákľuky si netrúfajú. Nuž, tak to prejdeme aj za nich. Prichádza úsek, kde vzhľadom na divoký porast zle odbočíme, pretože turistická značka je ukrytá za bujnou vegetáciou. Nachádzame správny smer a pokračujeme ďalej.
Sedlo Sinej
Sme radi, že máme na sebe dlhé nohavice aj vrchný diel, pretože vegetácia dorastá do našej výšky. Ísť ňou len v kraťasoch a krátkom tričku by bolo veľmi nepríjemné a miestami aj bolestivé. Žlté turistické značky tu vôbec nevidíme. Všetky prekryté. Vedie nás len mierne vychodená trasa. V minulosti viedol chodník iným smerom a myslím, že po dnešnom dni by nebolo zle prehodnotiť jeho návrat, keďže tento úsek je pomerne nevyhovujúci. Pohladenie na duši nám vyhotoví aspoň panoramatický výhľad, ktorý sa konečne zjaví po prejdení menej atraktívneho úseku. Výjavu dominuje osamelá Krakova hoľa. Ide o skutočne nádherný vrch ležiaci mimo hlavného ruchu Demänovskej doliny. Prichádzame k smerovníku s označením sedla Sinej. Sme v nadmorskej výške 1 301 m.
Na tomto mieste si spravíme menšiu prestávku a doplníme tekutiny. Teploty idú hore a tak nesmieme podceniť hydratáciu. Po približne 15 minútach si pobalíme veci a posunieme sa smerom k vrchu Havrany, čo je náš ďalší cieľ. Spätný pohľad na Sinú predstavuje nádhernú prírodnú scenériu, ktorú si chceme uchovať čo najdlhšie. Vnárame sa do lesa. Je tu príjemné a pokojné prostredie. Nikde nikoho a tak si vychutnávame ticho, ktorý ponúka. Sem-tam spravíme aj hluk, lebo nikdy neviete, kde sa môže nachádzať miestny hnedý obyvateľ. Vrch Havrany je neznačený, takže sa tu nezastavujeme a pokračujeme ďalej. Ako vychádzame z lesa, naskytuje sa výhľad na Liptov s Chočskými vrch. Tým dominuje Veľký Choč, Lomné i Prosečné. Pozeráme kadiaľ vedie ďalej cesta a vidíme, že Bôr nebude len tak zadarmo...
...pokračovanie v ďalšej časti