Tohtoročná zima nám praje bohatou snehovou nádielkou. Z toho dôvodu sme sa tentokrát nevybrali zdolávať vyššie položené vrchy, kde by bola vysoká šanca sa neustále prepadávať. Rozmýšľali sme nad nejakým nižším vrcholom, ktorý by spĺňal podmienky krásneho výhľadu na okolitú krajinu a zároveň bol zimný výstup zvládnuteľný bez špeciálneho vybavenia.
Veľká Fatra je pohorie s bohatou prírodou, rozmanitými chodníkmi a výhľadmi, ktoré nesklamú. Možno aj preto, že od roku 2002 je jej územie vyhlásené za Národný park Veľká Fatra, čo pomáha chrániť bohatú prírodu a biodiverzitu. Rozhodli sme sa preto vybrať na jeden z menej navštevovaných vrchov — Drienok (1 230 m n. m.).
Počas plánovania sme siahli po TM VKÚ 122 Veľká Fatra – juh, ktorá pokrýva celú oblasť. Drienok sa nachádza v južnej časti Veľkej Fatry a ponúka krásne výhľady na Turiec a okolité pohoria. Zvolili sme okruhový výstup s nástupným miestom pri Rakšianskom rašelinisku.
Začiatok pri Rakšianskom rašelinisku
Počas cesty Turcom v ranných hodinách prechádzame obcou Rakša ležiacej neďaleko Turčianskych Teplíc. Navigácia ukazuje správny smer a čoskoro prichádzame na parkovisko pri Rakšianskom rašelinisku. Ide o cennú prírodnú pamiatku — vrchoviskové rašelinisko, ktoré je biotopom mnohých vzácnych rastlín a živočíchov. Stojí za krátku odbočku pred samotným výstupom.
Vyrážame na výstup okolo 8:00. Spoločnosť robí asfaltový podklad a čerstvý sneh, ktorý padal cez noc. Krajina vyzerá rozprávkovo — každý strom, každá vetva je pokrytá snehovou čiapočkou. Takéto podmienky sú tou správnou odmenou pre zimných turistov, ktorí vstali skoro ráno.
Mača a cesta k sedlu za Drienkom
Postupnou chôdzou sa dostávame k prvému turistickému smerovníku, ktorý označuje lokalitu Mača (581 m n. m.). Odtiaľto pokračujeme ďalej stúpajúcim chodníkom lesom. Sneh je tu hlbší a je cítiť, že sme v lone skutočnej zimy.
Čoskoro prichádzame aj do sedla za Drienkom. Sme vo výške 1 003 m n. m. a na vrchol musíme prekonať ešte niečo cez 200 výškových metrov. Z tohto miesta sa otvárajú prvé výhľady na okolitú krajinu a my vieme, že vynaložená námaha bude stáť za to.
Ako postupujeme pomerne prudším stúpaním vyššie, vymaňujeme sa pomaly z lesa a prichádzame k prvotným výhľadom na krajinu. Pred nami sa rozprestiera Turiec s charakteristickou kotlinou, okolo ktorej sa dvíhajú pohoria. Je to pohľad, pre ktorý stojí za to vstať skoro ráno a vydať sa na zimný výstup.
...pokračovanie v ďalšej časti