Druhá polovica októbra na horách znamená, že jeseň pomaly prenecháva miesto zime. Bol to čas, kedy sme ešte chceli navštíviť naše veľhory posledný krát pred plánovanou zimnou uzáverou. Tá obmedzí prístupy na množstvo turistických chodníkov. Jedným z týchto obmedzených úsekov by bola časť Tatranskej magistrály od Popradského plesa smerom na Sedlo pod Ostrvou po Batizovské pleso. Hľadanie vhodného dátumu na realizovanie tohto turistického dobrodružstva je počas aktuálnej jesene veľmi náročné, keďže babie leto prišlo len vo veľmi obmedzenej miere. Našťastie jedna víkendová nedeľa sa javila ako ideálna, tak sme neváhali a začali s plánovaním.
Ako vždy, aj teraz sme na prípravu k danému výstupu použili kartografické dielo VKÚ 2 Vysoké Tatry. V tomto mapovom fragmente s mierkou 1 : 25 000 sme našli všetky potrebné informácie k tomu, aby sa výstup stal prehľadnejší. Veľkou pomocou boli aj časy od Klubu slovenských turistov, vďaka ktorým sme mali podchytenú i časovú stránku turistiky a mohli si lepšie rozložiť prestávky i samotnú chôdzu. Po uvedenej príprave už nič nebránilo tomu, aby sme vyrazili smer Vysoké Tatry.
Z Vyšných Hágov na Popradské pleso
Dnešný výstup je logisticky náročnejší aj vzhľadom na to, že chceme využiť k preprave vlak zo zastávky vo Vyšných Hágoch. Skoro ráno vyrážame autom, aby sme stihli spoj o 7:31 z Vyšných Hágov. Ku zastávke prichádzame s predstihom, čo využívame na poslednú kontrolu všetkých vecí potrebných na dnešný deň. Stromy okolo hrajú všetkými jesennými farbami ale teplotne vieme, že zima bude hrať čoskoro prím a opäť všetko zahalí do biela. Vlak prichádza presne a čoskoro sa vezieme po trati. Za približne 10 minút vystupujeme na stanici Popradské pleso odkiaľ pôjdeme ďalej modro značeným turistickým chodníkom.
Aktuálna trasa vedie asfaltovou cestou, avšak musíme si dať miestami pozor, pretože kde-tu sú už namrznuté vrstvy, čo by sa počas nepozornosti mohlo zmeniť na nepekný pád so zranením. Kráčame Mengusovskou dolinou a už nás ani netrápi, že sme tak skoro dnes vstávali. Táto prírodná krása okolo dá všetko do poriadku. Na chodníku stretávame množstvo ľudí a podľa toho o čom sa rozprávajú, vyzerá, že niektorí z nich idú na Rysy a na Kôprovský štít. Keď vidím, aké náročné je niekedy ísť po rovine, tak sme radi za to, že my na štít dnes nejdeme a necháme si ich až opäť na budúcoročnú letnú sezónu.
Oddych na Majláthovej chate
Po necelej hodine sa dostávame k turistickému smerovníku s označením „Rázcestie nad Popradským plesom“. Aktuálna výška dosahuje 1 500 m n. m., čo je už pomerne zaujímavá hodnota. K samotnému Popradskému plesu je to len pár minút od tohto miesta. Už sa nevieme dočkať. Čoskoro skutočne vidíme Popradské pleso obklopené masívnymi vrcholmi ako sú Ostrva, Zlomisková veža, Patria a Malá Bašta. Vyzerá to tu úchvatne. Odfotíme si pleso na pamiatku. Keďže je stále ráno a toto miesto v tieni, je nám trochu zima a tak využívame Majláthovu chatu, kde sa ideme občerstviť a zohriať.
Táto horská stavba patrí medzi obľúbené turistické ciele v danej oblasti. Bola postavená na mieste pôvodnej turistickej chaty, ktorá tu stála už koncom 19. storočia, a je pomenovaná po grófovi Majláthovi, významnom podporovateľovi tatranskej turistiky. Ako tu sedíme cítime zvláštnu atmosféru a pokoj, keďže sme tu zatiaľ sami. Vonkajšia námraza a začínajúci sneh len umocňujú útulnosť chaty. Po necelých 20 minútach si pobalíme veci a vyrážame k ďalšiemu cieľu v podobe Sedla pod Ostrvou.
Stúpanie na Sedlo pod Ostrvou
Každý, kto už v minulosti absolvoval tento turistický výstup smerom na Ostrvu, vie, že stúpanie je pomerne náročné, keďže na relatívne krátkom úseku musí turista prekonať značné množstvo výškových metrov. Pri pohľade na trasu pred nami nevieme, čo máme čakať, tak proste len zahájime pokračovanie a naberáme jeden výškový meter za druhým. Cik-cak trasa má však svoje výhody a zhodujeme sa, že z dola vyzerá stúpanie oveľa horšie ako reálne je. Čoskoro míňame nadmorské výšky 1 650 m, 1 700 m až sa dostávame ku 1 800 m, kde zhliadneme jeden zo symbolov Tatier – kamzíky.
Po tom, ako sa vynadívame na tieto vysokohorské ikony, máme pred sebou posledné desiatky výškových metrov k sedlu. Predbiehame niekoľko turistov ale občas sa aj my zastavíme, aby sme sa pokochali krásou okolo. Pohľad na Popradské pleso je neopakovateľný a vysoké štíty okolo len ukazujú, akí sme oproti nim malí. Vidíme sedlo a už len niekoľko krokov nás delí od jeho zdolania. Sme tu a sme očarení výhľadmi na všetky svetové strany. Celá krajina je tu ako na dlani a Liptov pod nami opäť len potvrdzuje, aký je nádherný. Nízke Tatry s dominantnou Kráľovou hoľou sa taktiež nenechávajú zahanbiť a sneh sa už drží aj na jej vrchole. Pred ďalším pokračovaním si spravíme potrebnú prestávku.
… pokračovanie v ďalšej časti
Autor článku:
Lukáš Paško - Nadšenec slovenských hôr a aktívny turista