Tip na výlet –  Výstup na Pilsko, druhý najvyšší vrch Oravských Beskýd (2. časť)

Cesta z Pilska na Schronisko PTTK na Hali Miziowej

           Postupne sa lúčime s Pilskom ako najvyšším bodom dnešného turistického snaženia. Posledné výhľady smerom na Chočské vrchy, či Malú Fatru končia a dávame pomyselné zbohom týmto prírodným scenériám na slovenskej strane. Prechádzame opäť pomedzi kosodrevinové „more“ a postupne sa zvyšuje aj množstvo turistov smerujúcich na toto miesto. Po približne 10 minútach dosahujeme bod  Góra Pięciu Kopców s nadmorskou výškou 1 534 m. Sme na štátnej slovensko-poľskej hranici. Farebnosť trasy zdôrazňuje jej dôležitosť. Nájdeme tu červenú, modrú, žltú i čiernu farbu.

            Kráčame týmto frekventovaným turistickým chodníkom a postupne klesáme čoraz nižšie. O pár minút míňame odbočku žltej farby vedúcej na chatu, kam máme namierené. Žltá trasa značí príjemnejšie klesanie terénom, avšak človek je viac medzi porastami a má obmedzené výhľady. Ostávame aj naďalej na modro-čierno-červenej trase. Sme na neznačenom mieste v mape pomenovanom Kopiec. Výška 1 401 m n. m. značí, že sme oproti Pilsku nižšie už o približne 150 výškových metrov. Pred nami je zostup čiernym chodníkom, ktorý predpovedá náročnejšie klesanie, resp. stúpanie v závislosti od toho, akým smerom idete.

            Nohy a lýtka dostávajú zabrať a v duchu si vravíme, že sme radi za to, že tadiaľto ideme „len“ dole. Počas cesty na Pilsko by sme pravdepodobne zvolili príjemnejšie stúpanie žltým chodníkom. Okolo nás sú lyžiarske vleky a zjazdovky, pretože ide o známu lokalitu ideálnu na vyžitie počas zimných mesiacov a solídnej snehovej nádielky. Z diaľky už rozpoznávame obrysy chaty, ktorá sa každým ďalším krokom javí väčšia a väčšia. Vidíme tu aj množstvo ďalších turistov a ani sa nečudujeme, pretože je tu naozaj nádherne.

Návšteva poľskej chaty

            Prichádzame ku chate s názvom Schronisko PTTK na Hali Miziowej. Ide o našu prvú návštevu chaty na poľskej strane. Jej história siaha až do roku 1930 a za ten čas prešla viacerými rekonštrukciami, aby získala súčasný stav. Leží vo výške 1 270 m n. m. a láka turistov z mnohých smerov. Vedú k nej značky všetkých farieb, takže si môžete ku nej naplánovať z každej svetovej strany. Okrem samotnej veľkej chaty sú tu ďalšie dva menšie bufety, kde sa viete občerstviť, a taktiež meteorologická stanica, či vysielač. Toto miesto je skutočne významné a narastajúci počet ľudí to len potvrdzuje.

            Do jedného z menších bufetov si ideme objednať občerstvenie a trochu načerpať nové sily. Usadíme sa na terasu do tieňa, pretože letná teplota začína dominovať oproti ranným sviežim teplotám. Prezliekame si suché tričká, lebo tie pôvodné už nesú známky dnešného opotrebovania. Ako sedíme a vychutnávame zaslúžený oddych otvárame aj kartografické dielo, vďaka ktorému sme sem našli cestu - TM VKÚ 102 Orava - Beskid Żywiecki. Pozeráme ako budeme ďalej pokračovať a čo nás ešte počas zvyšného prechodu čaká.

            Po necelej hodine strávenej na tomto úžasnom mieste sa balíme a vyrážame na chodník červenej farby s názvom Główny Szlak Beskidzki. Ako sme uviedli aj v predchádzajúcej časti, ide o poľskú Cestu hrdinov SNP. Je to 500 km dlhý chodník so začiatkom v meste Ustroń v Sliezskych Beskydách a končí vo Wołosatej v Bukovských horách (Poľské Bieszczady). Je to najdlhšia turistická trasa v Poľsku.

Smerom ku Przełęcz Glinne

            Sme na magistrále a čoskoro sa vnárame aj do prírodnej rezervácie s názvom Rezerwat Pilsko. Tá je taktiež súčasťou chránenej oblasti Żywiecki Park Krajobrazowy ustanovenej v roku 1986. Okolité porasty a krajina všeobecne ponúkajú prechádzku neopakovateľným lesom. Okamžite rozumieme tomu, prečo túto časť tak veľmi chránia. Ideme okolo menšieho potoka s názvom Glinna, ktorý dotvára jedinečnú atmosféru tohto miesta. Nečakali sme, že to bude až také podmanivé. Konverzujeme o všetkom možnom a ani nevieme ako, prichádzame ku smerovníku. Ten oznamuje, že k miestu Hliny, resp. Przełęcz Glinne, ako sa nazýva po poľsky, je to už len príjemných 30 minút.

            Posledné kilometre ubiehajú s ľahkosťou a neustále stretávame ľudí smerujúcich, či už na Pilsko alebo na schronisko. Nech sa vyberú na jedno alebo druhé miesto nebudú ľutovať, pretože ide o úžasné lokality. Prichádzame na parkovisko, odkiaľ sme ráno začínali. Dávame zo seba dole turistické veci a prezliekame sa do civilného šatstva. Čaká nás dlhá cesta domov, avšak počas tej cesty budeme mať o čom hovoriť, keďže máme za sebou neopakovateľné turistické dobrodružstvo, ktoré odporúčame zažiť každému turistovi.