Koncom februára začalo panovať pomerne príjemné počasie, čo sa týka teplôt, aj keď sneh sa vo vyšších polohách ešte stále držal. Keďže, ako spoločnosť tvoriaca mapy a mapové diela sídlime takmer v strede Slovenska, povedali sme si, že musíme ísť aj na samotný stred Slovenska, ktorý je vyznačený geograficky. O Hrbe (1 255 m n. m.) sa hovorí, že ponúka výhľad až na 7 pohorí, čo je zaujímavé číslo, ak si predstavíte, že vrchol je viacmenej zalesnený. Taktiež sa tešíme na Chatu pod Hrbom ležiacu na turistickej trase smerujúcej na tento výškový bod.
To boli prvotné informácie, ktoré nás utvrdili v tom, že rozprestierame pred seba kartografické dielo TM VKÚ 133 Poľana. Začíname rozmýšľať, ako by sme mohli absolvovať okruh a vyhnúť sa návratu späť po tej istej trase. Vzhľadom na povahu tohto celého hrebeňa a možností vyznačených turistických chodníkov budeme musieť počas dnešného dňa trochu improvizovať. Ako? To sa už dozviete v článku nižšie.
Včelinec a cesta ku chate
Prechádzame bývalou významnou banskou obcou Ľubietová. Tá bola v minulosti dôležitým banským mestom (v roku 1379 získala štatút slobodného kráľovského banského mesta), najmä vďaka ťažbe medi, ktorá sa tu rozvíjala už od stredoveku. V okolí obce sa našli aj vzácne minerály, napríklad libethenit a euchroit. Postupne však baníctvo upadlo, predovšetkým v 18. a 19. storočí, keď sa ložiská rúd začali vyčerpávať. Duch baníctva tu však stále cítiť a domáci obyvatelia sú na to patrične hrdí aj dnes.
Pokračujeme ďalej autom (sme už na modrej trase) a čoskoro prichádzame k veľkému areálu ranču Čelienec. Sme pri turistickom smerovníku s označením Včelinec a tu sa začína naše putovanie pohorím Poľana. Sme veľmi prekvapení, že už z tohto miesta máme nádherný výhľad, či už na Kremnické vrchy, Starohorské vrchy a trochu aj na Veľkú Fatru a jej zasnežené vrcholky. Oblečieme sa do turistických vecí a dáme na seba o nejakú tú vrstvu naviac, pretože v tieni je stále chladno a predovšetkým takto skoro ráno.
Vchádzame do lesa a občas nás pretína aj cyklotrasa (jej názov je Okruh okolo Poľany). Týmito cyklistickými chodníkmi musí byť radosť jazdiť. Skutočne ide o prekrásny kraj, ktorý má čo ponúknuť. Kráčame po modrom chodníku a naberáme výškové metre. Dnes ich dokopy bude len niečo okolo 550, takže v našom ponímaní to bude jedna z tých menej náročnejších trás. Ako ideme vyššie, tak v miestach, kde nesvieti slnko sa ešte nachádzajú zľadovatelé úseky. Po týchto pasážach prechádzame s väčšou opatrnosťou. Po približne 2 a pol kilometroch prichádzame k menej známej Chate pod Hrbom, aj keď v tomto okolí ju bežní ľudia aj turisti poznajú veľmi dobre.
Z Chaty pod Hrbom na geografický stred Slovenska
Sme pri chate, ktorá v roku 2022 zažila svoje znovuzrodenie a je opäť dostupná pre verejnosť. Jej história však siaha až do roku 1935, keď ju postavili členovia turistického spolku z Ľubietovej. Počas druhej svetovej vojny a Slovenského národného povstania slúžila ako sídlo partizánov, no nemecko-maďarské vojská ju následne vypálili. Po obnove bola v roku 1950 znovu otvorená a neskôr ju využívala Slovenská akadémia vied ako rekreačné zariadenie. Dlho sa tu nezdržujeme, ale len tak sedíme von na terase a užívame si kratší oddych. Počas teplejších mesiacov tu musí byť doslova raj. Odchádzame z chaty a pozeráme podľa turistického smerovníka kadiaľ máme ísť. Smerovník ponúka doslova všetky možné smery. Volíme si červenú trasu s cieľom Hrb a časom 0:35 hod.
Cesta na Hrb je časovo krátka, ale za to sú tu technicky náročnejšie úseky. Ideme po zľadovatelých úsekoch a sami seba sa pýtame, prečo sme si nezobrali protišmykové mačky? Ísť sem na jar alebo v lete musí byť pomerne príjemné, len teraz je to značne náročnejšie. Prechádzame danými pasážami bez ujmy a dostávame sa pod samotný Hrb. Tvorí ho veľká skala, ktorá zo spodku vyzerá ešte masívnejšie. Červený chodník nás postupne vedie na jeho najvyšší bod s výškou 1 255 m n. m. Neďaleko vrcholového smerovníka nachádzame aj označenie geografického stredu Slovenska. Spravíme tu niekoľko spomienkových fotografií a ideme sa pozrieť na výhľadové miesto, o ktorom bola reč na začiatku článku.
Strácame slová, skutočne je odtiaľto unikátny výhľad. Otvorila sa pred nami krajina s dominantnými Nízkymi Tatrami, ktoré sú nanešťastie ponorené v oblakoch. Okolo vidíme Veľkú Fatru, Starohorské vrchy, Kremnické vrchy, Štiavnické vrchy i susedné Veporské vrchy. Pri lepšej viditeľnosti by sme určite našli aj spomínané siedme pohorie, na ktoré je odtiaľto výhľad. Strávime tu približne polhodinu a pohýname sa ďalej smerom k ďalšiemu cieľu v podobe Vepra.