Začiatok nového roka 2026 sa niesol v znamení príchodu snehových zrážok do našich hôr. Panujúce zimné podmienky a dlho očakávané mínusové teploty sme chceli využiť najlepšie ako vieme – zimným turistickým výstupom. Počasie však podľa predpovede zabraňovalo výhľadom „vďaka“ oblačnosti, a tak sme sa rozhodli ísť niekam, kde nám táto absencia pohľadov na krajinu nebude veľmi prekážať. Z ponúkaných možností ako sú Veporské vrchy, Strážovské vrchy, či Malé Karpaty sme si napokon zvolili jedno z vyhľadávaných centier zimného trávenia času – Kremnické vrchy.
Toto pohorie sme už navštívili niekoľkokrát. Či to bol výstup na Velestúr, Skalku, alebo najvyšší bod v podobe Flochovej, vždy išlo o veľmi zaujímavé turistické pôsobenie s jedinečnou atmosférou. Tešili sme sa, že aj tentokrát spoznáme novú časť pohoria a dostaneme sa mu trochu viac „pod kožu“. Počas toho, ako sme mali otvorené kartografické dielo TM VKÚ 132 Kremnické vrchy, sme zvažovali niekoľko vhodných možností kam ísť. Medzi hlavnými favoritmi bol vrch Tabla, Zlatá studňa a Vyhnatová. Vybrali sme si Vyhnatovú a tešili sa ako začneme stúpať z obce Kordíky nachádzajúcej sa na úpätí Kremnických vrchov.
Stúpanie na Kordícke sedlo
Ranný príchod zasneženou krajinou do obce Kordíky je ako vystrihnutý z vianočnej rozprávky. Všade okolo sneh a na vrcholoch celého pohoria sa drží magická srieň, ktorá dodáva tomuto miestu jedinečné čaro. Štartujeme pri obecnom úrade a ideme chodníkom žltej farby. Prvý čiastkový cieľ nesie pomenovanie Kordícke sedlo a leží vo výške 1 117 m n. m. Vzdialenostne to z obce nie je veľa, avšak prevýšenie je neúprosné. Podľa stôp vidíme, že za posledné dni tu veľa ľudí asi nebolo. Kráčame lesom a v diaľke nám robia spoločnosť srnky, ktoré sa čoskoro strácajú v lese. Postupne prichádzame na rovnú lesnú cestu, ktorá predstavuje bežkársku trať. Za niekoľko okamihov aj stretávame skupinku bežkárov. V tomto pohorí majú priaznivci zimných športov ideálne podmienky.
Priamo nad nami sa týči Kordícky štít, avšak my sa stáčame doľava a pokračujeme tentokrát miernym stúpaním do sedla. Pomedzi stromy sa občas ukáže obmedzený výhľad na krajinu ale to nie je našim cieľom. Dnes chceme jednoducho objavovať novú časť tohto pohoria. Ako stúpame, tak podľa mapy sa blížime do Kordíckeho sedla. O niekoľko minút sa to pretaví do reality a skutočne prichádzame do tohto miesta. Turistický smerovník ukazuje na všetky možné smery. Je tu pokoj a ticho. Dáme si menšiu prestávku pred ďalším pokračovaním. Našim nasledujúcim cieľom bude útulňa Cabanka ležiaca vedľa červenej trasy vedúcej hrebeňom pohoria.
Útulňa Cabanka a Vyhnatová
Z Kordíckeho sedla smerujú ďalšie kroky po cyklotrase, ktorá je aktuálne využívaná ako bežkárska trať. Necelých 300 m od hrebeňa leží horská stavba útulňa Cabanka, resp. Zrub Cabanka, ako má napísané na svojom priečelí. Po príchode k nej sme sa chceli ísť pozrieť aj dnu, avšak bolo zamknuté. Pozreli sme si teda okolie útulne, občerstvili sa a vraciame sa na hrebeňovú trasu. Aktuálne je pred nami najnáročnejší úsek prechodu, pretože trasa nie je prechodená a iba kde-tu sú nejaké ľudské stopy. Orientujeme sa len podľa turistických značiek na stromoch. Tie sú však mnohokrát prekryté nafúkaným snehom, takže orientácia nie je vždy jednoduchá.
Ako pokračujeme ďalej, tak sa dostávame k najvyššiemu bodu dnešného dňa v podobe vrchu Vyhnatová. Výška 1 283 m n. m. predstavuje jeden z najvyšších bodov Kremnických vrchov. Ako na väčšine trase, tak aj tu je absencia výhľadov. V tomto bode sa nezdržujeme dlho, lebo podľa smerovníka budeme čoskoro pri jednej z najznámejších atrakcií pohoria v podobe sedla Tunel. Kým sa však ku nemu dostaneme, musíme klesať niekoľko desiatok výškových metrov a sledovať ďalšie smerovníky. Verím tomu, že mimo zimného obdobia bez snehu je tu oveľa jednoduchšia orientácia, ako dnes.
Sedlo Tunel a následná cesta na Kordíky
Od Vyhnatovej nám to ku sedlu trvá približne 15 minút. Leží tu Görgeyho tunel, ktorý predstavuje turistickú atrakcie v sedle Tunel na starej zlatej baníckej ceste v Kremnických vrchoch, ktorá uľahčuje prechod cez hrebeň pohoria. Vznikol pravdepodobne po roku 1498 z iniciatívy Thurza, a nesie meno uhorského generála Artura Görgeyho. V minulosti slúžil počas vojenských udalostí aj ako skratka pre pútnikov do Starých Hôr. Dnes je približne 30 metrov dlhý tunel obľúbeným miestom turistov, cyklistov a v zime aj bežkárov. Počas obdivovania tejto architektonickej pamiatky tunelom aj prechádzame a robíme si na pamiatku aj jeho fotku. Skutočne zaujímavá stavba, ktorá zaujme nejedného návštevníka.
Z tohto bodu začíname zostupovať po žltom chodníku späť do obce Kordíky, odkiaľ sme ráno vyrážali. Aktuálny úsek predstavuje aj spoločnú trasu s Barborskou cestou. Klesanie je príjemné a občas stretávame aj menšie skupinky turistov. Ide o príjemnú zmenu, keďže na hrebeni sme nestretli nikoho. Postupne sa odpútame od žltej farby a ideme už len po „zelenej“. Les okolo nás je nádherný a tak ani nevadí, že dnes sme nemali výhľady. Všetko to nahradilo nádherné okolie a doslova rozprávkovo zimná krajina. Pokiaľ hľadáte tip na nenáročný okruh v Kremnických vrchoch, tak určite poďte absolvovať túto trasu, ale nezabudnite si do batohu pribaliť aj turistickú mapu od VKÚ Harmanec.