Tip na výlet –  Sliezsky dom a Velické pleso

Príjemný prechod medzi letom a jeseňou počas polovice septembra sa javil ako vhodný dátum na návštevu našich obľúbených Vysokých Tatier. Tentokrát sme nepremýšľali nad nejakým náročným prechodom s veľkým prevýšením. Skôr sme hľadali príjemnú prechádzku obohatenú o výnimočné výhľady. Voľba padla na vyhľadávaný Sliezsky dom. Ide o horský hotel nachádzajúci sa pod majestátnym Gerlachovským štítom, najvyšším vrcholom Slovenska. Leží vo výške 1 670 m n. m. pri Velickom plese. Vďaka svojej polohe je obľúbeným východiskovým bodom pre vysokohorské túry, najmä výstup na Gerlachovský štít.

            Sliezsky dom ponúka ubytovanie, reštauráciu a je dostupný pešo z Tatranskej Polianky. V zime aj v lete je ideálnym miestom pre turistov, keďže na toto miesto sa nevzťahuje sezónna uzávera. Počas plánovania turistického dobrodružstva sme nemohli vynechať pohľad do kartografického diela TM VKÚ 2 Vysoké Tatry. Ide o podrobnú turistickú mapu v mierke 1 : 25 000. Daná mierka ponúka široké možnosti plánovania a zakreslených prvkov v mape, ktoré sú pre pobyt v horách kľúčové.

Tatranská Polianka ako východiskový bod

            Tentokrát sme neprišli úplne skoro ráno ako je u nás zvykom ale relatívne neskôr. Bolo 9 hodín a Tatranská Polianka plná takmer úplne plná. Všetky parkoviská a odstavné plochy praskali vo švíkoch, tak sme mali čo robiť, aby sme našli jedno z posledných voľných miest. Po úspešnom odstavení vozidla sme sa vydali na zelený turistický chodník a zahájili výstup ku Sliezskemu domu. Začiatok chodníka kopíroval asfaltovú cestu vedúcu k spomínanému horskému hotelu. Čoskoro sme sa vnorili do lesa a užívali si prostredie, v ktorom sa cítime najlepšie.

            V minulosti sme už touto trasou išli ale vtedy sme to spojili s Východnou Vysokou. Vtedy nebol priestor si vychutnávať okolie ale teraz sme mali k dispozícii viac času. Spoznávali sme les novými pohľadmi a zamerali sme sa na veci, ktoré nám predtým ušli. Les ponúka nádherné zákutia a čoskoro ide popri nás aj Velický potok. Miestami ponúka divokú rozbúrenú vodu, ktorá je dravejšia než obvykle, keďže posledné dni výdatne pršalo. Prichádzame ku smerovníku s označením „Rázcestie na Velickom plese“. Sme vo výške 1 304 m n. m. a spravíme si kratšiu prestávku v turistickom prístrešku, ktorý sa tu nachádza.

Smerom na Sliezsky dom

            Po približne 10 minútach pokračujeme v dnešnom dobrodružstve. Ideme zeleným chodníkom. Z tohto miesta sa dá ísť aj po žltej trase smerom ku Batizovskému plesu. Tadiaľ pôjdeme snáď nabudúce. Prechádzame niekoľkokrát mostami a tie robia výstup ešte zaujímavejším. Taktiež sa nezabúdame zdraviť aj ďalším turistom, ktorí sa tu zišli v hojnom počte počas tohto ideálneho teplého dňa. Bola by škoda nenavštíviť hory, keď počasie praje. Ďalší významný bod putovania sa volá „Velická poľana“. Z tohto bodu už čiastočne vidíme aj Sliezsky dom ale predovšetkým nás očaria okolité štíty. Kvetnicová veža, Velická kopa, či Veľká Granátová veža, to je len zlomok toho, čo aktuálne obdivujeme.

            Postupne prichádzame k horskej stavbe a musíme povedať, že je skutočne nádherná. Hotel bol postavený koncom 60-tych rokoch 20. storočia. História tohto miesta má však staršie datovanie, keďže prvá jednoduchá turistická útulňa bola na mieste Sliezskeho domu postavená v roku 1871 uhorským Karpathenverein (Karpatským spolkom). Slúžila predovšetkým pre turistov a horolezcov, ktorí smerovali na Gerlachovský štít. Táto prvá chata však v roku 1880 vyhorela. Dnes ide o modernú stavbu so všetkým, čo k nej patrí. Na chvíľu sa usadíme von na terase a osviežime sa tým, čo bufet na spodnom poschodí ponúka.

Velické pleso

            Ako by to bolo, kebyže ideme na Sliezsky dom a vynecháme prírodnú krásu v podobe Velického plesa? Toto jedinečné pleso má rozlohu približne 2,2 hektára a maximálnu hĺbku okolo 4 metrov. Prejdeme sa ku nemu a obdivujeme jeho krásu. Pre lepší výhľad ideme ďalej smerom k Večnému dažďu a Velickému vodopádu. Ako vystúpame vyššie, tak vieme obdivovať skutočnú nádheru Velickej doliny. Spravíme si niekoľko spomienkových fotografií a len tak sedíme na kameni a užívame si toto miesto.

            Po necelej polhodine a nabratí ďalších síl sa rozhodneme ísť späť do Tatranskej Polianky. Kebyže je to na nás, ostaneme tu ešte veľmi dlho ale čas je neúprosný. Pomyselne sa lúčime s plesom i horským hotelom a opäť klesáme po zelenej trase. Stále stretávame veľa turistov smerujúcich hore. To len potvrdzuje obľúbenosť a vyhľadávanosť tohto miesta pre všetky vekové kategórie. Posledné úseky sa rozhodneme ísť po asfaltovej ceste, pretože ponúka príjemnejšie klesanie ako lesná cesta. Po príchode do dedinky sa obzeráme späť na Gerlachovský štít a všetky dominanty Vysokých Tatier a s dobrým pocitom odchádzame domov.