Zo Žiarskeho sedla na Baranec
Po tom ako si oddýchneme v Žiarskom sedle vo výške 1 917 m n. m. si pobalíme veci a ešte sa kocháme výhľadmi. Centrálny hrebeň Západných Tatier s Baníkovom, Hrubou kopou a jedinečnými Tromi kopami je niečo, čo bezpochyby stojí za zmienku a obdiv. Pozdravíme niekoľko ďalších turistov prichádzajúcich zo Žiarskej doliny a po napojení sa na žlto značený chodník vyrážame smerom na neznačený Smrek. Turistická trasa je široká a predstavujeme si tie desiatky tisíc turistov, čo ju vychodilo do dnešnej podoby.
Stúpanie je pozvoľné, čo nám vyhovuje. Jediné, z čoho máme obavy je rastúca sila vetra a s ním spojené nižšie teploty. Na to, že je leto v plnom prúde, tak tu hore sa cítime ako na konci septembra. Prekonávame nadmorskú výšku 2 000 metrov. Podľa kartografického diela TM VKÚ 3 Západné Tatry – Podbanské – Zverovka v detailnej mierke 1 : 25 000, sa míľovými krokmi približujeme ku spomínanému Smreku. Posledné výškové metre a môžeme si pogratulovať, že sme zdolali ďalší z niekoľkých dnešných čiastkových cieľov.
Od Žiarskeho sedla sme prešli necelých 1 a pol kilometra a prekonali viac ako 150 výškových metrov. Na chvíľu zastavíme a občerstvíme sa. Pozorujeme Baranec týčiaci sa pred nami. Je to masívna hora, kam chceme čo najskôr vystúpiť a zdolať ju. Z minulosti však vieme, že to nebude nič ľahké a preto nezaháľame a pokračujeme ďalej bez výrazného zdržania. Nasledujúci úsek môžeme zaradiť k technicky náročnejšiemu vzhľadom na doterajší priebeh výstupu.
Na trase začínajú hrať prím skalnaté úseky, po ktorých sa neprechádza úplne ľahko. Pre bezpečnejší priebeh musíme používať aj ruky. V niektorých úzkych častiach radšej dáme prednosť turistom zostupujúcim z Baranca. V diaľke rozoznávame veľký betónový obelisk označujúci najvyšší bod dnešného výstupu. Už nás len posledné desiatky metrov delia od zdolania tohto vrcholu a preto ešte zvýšime tempo, aby sme ho čím skôr pokorili. Konečne! Vynaložené úsilie prináša svoje ovocie v podobe zdolania Baranca.
Zostup bočným hrebeňom cez Malý Baranec
Sme na najvyššom bode dnešného turistického dobrodružstva vo výške 2 184 m n. m. a výhľady sú magické. Nevieme kam skôr sa máme pozerať pretože o pozornosť sa hlási toľko prírodných krás, až je to ťažké opísať. Hrebeň Otrhancov, Vysoké Tatry, Liptov, Nízke Tatry, Chočské vrchy, či Malá Fatra. Jedno krajšie ako druhé. Len tak stojíme a obdivujeme okolitú krajinu v tejto časti Slovenska. Je tu niekoľko ďalších milovníkov prírody a aj na nich vidno, že aktuálne scenérie na nich zanechávajú obrovský dojem. Kto ide na Baranec prvýkrát, tak vynaloží obrovské úsilie, ale pocit jeho zdolania potom stojí jednoznačne za to.
Spravíme si niekoľko spomienkových fotografií lebo počas tohto výletu je skutočne na čo spomínať. Postupne sa pohrávame s myšlienkou na ďalšie pokračovanie. To však znamená zahájenie zostupu, do ktorého sa nám veľmi nechce, pretože je tu až príliš dobre. Čas je ale neúprosný a po približne polhodine začneme s napojením sa na zelený chodník. Ten by nás mal podľa mapy doviezť až naspäť ku autu, ktoré máme odparkované pred ústim Úzkej doliny. K nemu je ešte dlhá cesta.
Sme na zelenej trase, vzďaľujeme sa od Baranca, ale otvára sa nový úsek Západných Tatier, na ktorom sme ešte neboli. Veľmi sa na to tešíme. Podľa mapy je pred nami vrch s originálnym pomenovaním – Štrbavý. Kopec dostal svoje meno pravdepodobne podľa kamenného vrcholu, ktorý je rôznorodý, nesúmerný a trochu „rozorvaný“. Prechádzame cez neho aj spolu s ďalšími turistami, ktorí sa rozhodli ísť týmto smerom. Kráčame ďalej a nasledujúcim výškovým bodom je Malý Baranec. Toto je posledná dnešná „dvojtisícovka“ s výškou 2 044 m n. m. Ani tento vrch, bohužiaľ, nemá žiadne označenie, takže vieme len podľa mapy, že sme na ňom. Občas zamrzí absencia turistických smerovníkov na niektorých úsekoch Západných Tatier. Míňame aj Mládky a za niekoľko minút sa vnárame do pásma kosodreviny.
Postupne sme v lese a je pred nami už len prudký zostup. V Hustom poraste narazíme na Kolibu Horica, ktorá ponúka až nečakane veľa možností počas núdzového prespania v tejto lokalite. Oddýchneme si na chvíľu a rozjímame nad krásou okolitej krajiny. V tejto kolibe by sme sa nebáli, kebyže nás zastihne zlé počasie. Výškové metre nechávame za nami a klesáme pod úroveň 1 100 m n. m. K dispozícii ešte máme posledné pohľady na Liptov, pretože akurát ideme pasážou s absenciou porastov. Po úmornom zostupe sme konečne pri smerovníku „Odbočka nad Oresnicou“. Tá oznamuje koniec turistiky. Záverečné hodnotenie absolvovaného výletu je pozitívne a už sa nevieme dočkať ďalšieho výletu do slovenských hôr s mapou od VKÚ Harmanec.