Mesiace jún, júl a august sú ideálne na celodenné turistické vyžitie v horách. Skorý východ slnka a jeho neskorý západ dávajú možnosť absolvovať trasy, ktoré by sa na jar alebo jeseň (nehovoriac o zime) realizovali s väčšími obtiažami. Za takýchto podmienok sme začali rozmýšľať nad tým, kam by naše kroky mohli viesť tentokrát. Zrak sme upreli na obľúbené Západné Tatry a ich dlhé nástupové doliny. V posledných rokoch sme navštívili, okrem iného, Kamenistú dolinu, Bystrú dolinu i Račkovu dolinu pod hrebeňom zvaným Otrhance. Z druhej strany tohto hrebeňa je však Jamnícka dolina, ktorú sme ešte neprebádali.
Viac nám nebolo treba a tak sme začali uvažovať, ako by sme túto dolinu prepojili s výstupom na niektorý zo západotatranských vrcholov. Výber sa zúžil na dve realizovateľné alternatívy – buď výstup do Žiarskeho sedla s prechodom na Baranec alebo chôdza na „neobľúbený“ hrebeň Otrhancov. Pri pohľade na kartografické dielo TM VKÚ 3 Západné Tatry – Podbanské – Zverovka v podrobnej mierke 1 : 25 000 bolo viac než zrejmé, že možnosť zahŕňajúca Baranec bude tá pravá. Uvedená voľba bola pre nás zaujímavá aj z dôvodu, že by sme sa vracali cez Malý Baranec a Mládky, na ktorých sme ešte neboli.
Víta nás Úzka dolina
Prichádzame na parkovisko pred ústim Úzkej doliny. Niekoľko ďalších áut dáva na známosť, že dnes tu nebudeme sami, za čo sme aj radi, keďže Jamnícka dolina je celkom odľahlá. Po pár krokoch sme pri turistickom smerovníku a dozvedáme sa aktuálnu výšku s hodnotou 890 m n. m. Baranec má 2 184 m n. m., takže vieme, že dnes nie je pred nami žiadna ľahká prechádzka. Vchádzame do Úzkej doliny a držíme sa modrého chodníka. Dolina je pekná a vďaka prítomnosti potoka Račková aj pomerne svieža. Cestou zaujme vybudovaná menšia vodná nádrž, resp. tajch, ktorá bola postavená na reguláciu toku vody počas jarného topenia snehu, keďže v minulosti tým trpela napríklad obec Pribylina.
Cesta zatiaľ ubieha príjemne bez veľkého prevýšenia. My však vieme, že to prevýšenie si na nás počká na konci doliny. Teraz si ešte užívame ideálny terén a snažíme sa držať konštantne svižné tempo. Okrem modrej značky je táto trasa zároveň aj Náučným ovčiarskym chodníkom v Račkovej doline. Na ňom sa dá dozvedieť mnohé o minulosti tejto lokality. Sme radi, že takéto cenné informácie neostanú zabudnuté alebo nebudú ležať niekde v archíve. Čoskoro vidíme pred nami turistický prístrešok a v ňom prvých turistov dnešného dňa. Turistický smerovník upozorňuje na rázcestie Račkovej a Jamníckej doliny.
Divoká Jamnícka dolina
Prvé kroky touto dolinou čoskoro odhaľujú jej krásu. Po pravej strane sa pyšne dvíha hrebeň Otrhancov a vľavo sú Mládky a Klinovaté, ktorými pôjdeme za niekoľko hodín smerom naspäť. Postupne sa dostávame do „prevádzkového“ režimu a s úvodnými pohľadmi na vrcholy sa ešte viac zvyšuje chuť na ich zdolanie. Po prejdení niekoľko kilometrov z plánovaných 21 kilometrov nás v diaľke v rúbanisku niečo zaujme. Zastavujeme, sústredíme sa a vidíme asi dvesto metrov od nás pomerne statného medveďa ako si majestátne chodí pomedzi pne. Stojíme, pozorujeme ho a čakáme, kam budú smerovať jeho ďalšie kroky. Dáme o sebe niekoľkokrát vedieť ale vyzerá, že ho veľmi nezaujímame a pokojne odkráča do lesa a už ho dnes neuvidíme. Bol to skutočne zaujímavý pocit.
Jamnícka dolina potvrdila svoju divokosť a my sa tešíme, čo nás čaká počas ďalšieho putovania. Prichádzame ku chatke, ktorá bola v minulosti salašom a dnes je vkusne prerobená na núdzovú útulňu. Stretávame pri nej niekoľko noclažníkov. Takéto ubytovanie je niekedy lepšie ako 5 hviezdičkový hotel niekde pri pláži. Pozdravíme a ich a blížime sa k dôležitému bodu dnešného dňa v podobe rázcestia pod Smrekom. Sme v nadmorskej výške 1 300 m. Dáme si tu kratšiu prestávku. Napojíme sa na zelený turistický chodník smerom na Žiarske sedlo. Čaká nás prudké stúpanie a pravdepodobne najťažšia časť tohto okruhu.
Smerom na Žiarske sedlo
Na trase musíme počas 2 a pol kilometra zdolať viac než 600 výškových metrov. To je výzva aj pre skúsených turistov. Nezaháľame a nechávame za sebou jeden výškový meter za druhým. Postupne ako vychádzame z lesa a dostávame sa do pásma kosodreviny sa krajina mení pred očami. Každým ďalším krokom sme čoraz viac očarení prírodou okolo nás. Otvoril sa výhľad na celý hrebeň Otrhancov s tým, že pred nami je jedinečný Ostrý Roháč z uhla, odkiaľ nie je až tak známy ako jeho ikonické zábery zo Žiarskeho sedla. Príroda si v týchto miestach pripravila skutočne nádherné prekvapenie v podobe výhľadov. Strácame slová z tejto krásy.
Od Žiarskeho sedla sme vzdialení už len pár stoviek metrov. Sem-tam si vyhotovíme nejaké fotografie. Odtiaľto aj keby sme si spravili tisíc fotografií, tak to nezachytí krásu, aká je naživo. Naozaj odporúčame ísť navštíviť Jamnícku dolinu a túto záverečnú časť stúpania k sedlu. Je to čarovné. Sme v Žiarskom sedle vo výške 1 917 m n. m. Spravíme si prestávku a kocháme sa výhľadmi na Žiarsku dolinu. Pozorujeme ľudí na Plačlivom a Ostrom Roháči. Taktiež pozeráme chodník, kadiaľ pôjdeme na Baranec. Po približne polhodine si pobalíme veci a vyrazíme za pokračovaním...
...pokračovanie v ďalšej časti