Prednedávnom sme absolvovali turistický prechod z obce Staré Hory srdcom Starohorských vrchov cez Panský diel (1 100 m n. m.) až do Banskej Bystrice. Dané turistické pôsobenie a lesy tohto pohoria na nás urobili taký dojem až sme si povedali, že sa sem musíme čo najskôr opätovne vrátiť. Uvedená oblasť je známa svojou hrdou baníckou minulosťou, čo pripomínajú rôzne šachty, štôlne a iné pozostatky baníckej činnosti. V týchto vrchoch je taktiež množstvo turistických i cyklistických trás, ktoré chceme „preskúmať“ a viac tak precítiť genius loci uvedenej lokality.
Počas prezerania diela TM VKÚ 100 Okolie Banskej Bystrice – Donovaly nám padol zrak na červený značený chodník pod Jelenskou skalou nad spomínanými Starými Horami. Ako sme bližšie študovali profil trasy, prišli sme na to, že na trase leží partizánsky bunker „Mor ho!“. Daná skutočnosť ešte viac zvýšila záujem o plánovaný okruh. Plní očakávania sme sa pustili do prípravy prechodu s tým, že okrem bohatej baníckej minulosti sa dostaneme aj ku významnému fragmentu z čias partizánov, ktorí tu pôsobili počas 2. svetovej vojny.
Zo Starých Hôr partizánskym chodníkom
Koniec decembra priniesol mínusové teploty, avšak zatiaľ žiadne snehové zrážky. V momentálnej situácii nám to aj vyhovovalo, pretože na trase sa nachádzajú strmé úseky, ktorými by sme pri snehovej nádielke stúpali so značne zvýšeným vypätím síl. Začiatok chôdze sa nesie v mínusových teplotách. Tie ešte viac umocňuje Richtársky potok, popri ktorom vedie červená značka. Sme radi za čiapku, rukavice, nákrčníky a všetko čo zabraňuje zime, aby nás obmedzovala v chôdzi. Úvodná pasáž predstavuje neobľúbený asfaltový podklad. Veľmi to však nevnímame, pretože sme natešení na to, že sa dostaneme aspoň trochu bližšie k tomu, čo sa v týchto lesoch odohrávalo počas najväčšieho ozbrojeného konfliktu v dejinách.
Prechádzame okolo turistického smerovníka s označením „Pod Richtárovou“. V tomto bode sme sa v minulosti odpájali smerom na sedlo Dolný Šturec a Panský diel. Dnes sa budeme z tohto smeru vracať. Aktuálne však pokračujeme po červenej trase a postupne sa dostávame k ceduli, ktorá posiela návštevníkov za spomínanou banskou históriou v podobe šachty Terézia. Cesta, kadiaľ aktuálne kráčame predstavuje aj cyklotrasu s názvom Barborská cesta. Milovníci dvoch kolies si v Starohorských vrchoch vždy prídu na svoje. Aby sme nezabudli, počas zimných mesiacov a snehovej nádielky sú vytvorené aj bežkárske trate, takže tu viete celoročne aktívne oddychovať.
Horná Richtárová
Do týchto chvíľ sme prešli od kostola na Starých Horách necelé 2 km. Neustále ideme prakticky po rovine a asfaltovom podklade. Po našej pravej strane sa nachádza lom. Vedie ním cesta, ktorou sa dá dostať na spoločnú modro-žltú značenú trasu. Taktiež je tu aj prameň, avšak sme na začiatku výstupu a vody máme dosť. Pri nedostatku tekutín to ale môže byť vítaná pomoc pri hasení smädu. Pokračujeme ďalej a postupne vidíme obrysy stavby. Po príchode ku nej hodnotíme, že ide pravdepodobne o horáreň ale nie sme si úplne istí. Na chvíľu sa tu zastavíme a osviežime sa, pretože od tohto bodu začne náročnejší úsek dnešného naplánovaného okruhu.
Hneď v blízkosti stavby je aj smerovník „Horná Richtárová“ s udávanou výškou 620 m n. m. Na smerovníku je uvedený aj náš najbližší cieľ v podobe bunkru Mor ho! Čas príchodu je zaznačený s hodnotou 1:00 hod. Uvidíme, koľko to bude reálne trvať ale vzhľadom na prevýšenie na danom úseku sa čas bude asi zhodovať s realitou. Nestrácame zbytočne minúty a pokračujeme v „objavovaní“ krás tohto menej známeho pohoria.
Lesom k partizánskemu bunkru
Ešte pár desiatok metrov nám robí asfalt spoločnosť ale potom odbáčame vpravo do lesa. Okrem nás tu zatiaľ nie je žiadny iný turista a sme zvedaví, či dnes vôbec niekoho stretneme. Výhľady sú momentálne veľmi obmedzené a tak len obdivujeme okolitý les. Ten je vskutku prekrásny. Spomedzi stromov sa však občas mihnú obrysy vzdialených Kremnických vrchov. Snáď budeme mať z vyšších miest lepšie pohľady na krajinu. Prichádzame ku pramenišťu Mor ho. Predpokladáme, že práve z tohto miesta si vtedajší partizáni brali zásoby vody pre svoje potreby.
Podľa turistickej mapy od VKÚ Harmanec to už z tohto miesta nie je ďaleko k samotnému bunkru. Vrstevnice však napovedajú, že sa zapotíme aj na tak krátkom úseku ako je pre nami. Stúpanie je miestami prekvapivo náročné a musíme sa pridržiavať okolitých konárov, aby sme zdolali dané úseky. Sme radi, že tu nie je sneh, inak by sme mali oveľa väčšie problémy. Dostávame sa ku turistickému smerovníku označujúcemu smer a posledné desiatky metrov k partizánskej stavbe. Na tomto mieste je aj náučná tabuľa, ktorú si preštudujeme. Ako kráčame ďalej ukazujú sa spomínané Kremnické vrchy, tentokrát však bez toho, aby niečo bránilo v pohľade na ne.
...pokračovanie v ďalšej časti