Neznámy Bôr
Po tom ako míňame v lese neznačený vrch Havrany s nadmorskou výškou 1 452 m, vidíme pred sebou pokračovanie cesty na Bôr. Na neveľmi dlhom úseku musíme prekonať viac než 400 výškových metrov, čo je vzhľadom na doterajšie absolvované prevýšenie výzva. Kráčame pomedzi kosodrevinu. Miestami je vyššia než my a tak ani netušíme, kde vyjdeme a čo bude za ňou. Sme však radi, že sa neopakujú úseky pod sedlom Sinej, kde sme museli „zápasiť“ s bujnými porastami na turistickom chodníku, ktoré sťažovali orientáciu v teréne.
Po vyjdení z kosodreviny sa opäť ukazujú majestátne výhľady na krajinu. Po ľavej strane nás uchvacuje predovšetkým Ďumbier spolu s Chopkom. Pri bližšom pohľade vidíme aj niekoľko ľudí na hrebeni medzi Chopkom a Poľanou. Otvoríme si kartografické dielo TM VKÚ 122 Nízke Tatry – Chopok a pozeráme, koľko nám ešte bude trvať dosiahnuť Bôr. Vďaka presnej mierke odhadujeme vzdialenosť ešte na 1 kilometer a 200 výškových metrov. Nezaháľame a ideme ďalej, aby sme čo najskôr boli na tomto vrchole.
Ako postupujeme ďalej, tak sa pýtame sami seba, prečo sme sem nešli už skôr. Skutočne ide o magický kút Nízkych Tatier. Miestami sa pri pohľade na žltý turistický chodník, či množstvo skál pod Poľanou cítime ako v Západných Tatrách. Tešíme sa, čo bude ďalej. Už len posledné kroky nás delia od výšky 1 888 m n. m., ktorá prislúcha Bôru. Po príchode na Bôr tu stretávame rodinu s deťmi a vidíme, že aj oni s uchvátení výhľadmi na krajinu. Keďže tu nie je na počudovanie vrcholový smerovník, po krátkej občerstvovacej pauze ideme ďalej v putovaní týmto bočným hrebeňom.
Na Poľanu cez Zákľuky
To, že sme dosiahli Bôr však neznamená, že nepôjdeme ešte vyššie. Necelý 1 a pol kilometra sú od nás Zákľuky. Taktiež ide o jeden z tých menej známych nízkotatranských vrcholov. Leží vo výške 1 914 m n. m. Ako sa ku nemu približujeme, tak vravíme, že toto je jeden z najkrajších úsekov snáď v celých Nízkych Tatrách. Turisti poznajú Ďumbier, Chopok, Chabenec, čí Kráľovu hoľu ale skutočné bohatstvo sa niekedy skrýva na menej frekventovaných úsekoch tohto pohoria. Potvrdilo sa nám to aj pri nedávnej návšteve Zadnej hole, Ohnišťa, či Poludnice.
Zdolávame Zákľuky a na chvíľu sa zastavíme a vychutnávame ničím nerušené prírodné scenérie, ktoré ponúka krajina. Vzhľadom na letné teploty sa vytvoril opar, takže viditeľnosť nie je bezproblémová ale sme šťastní aj za to, čo je k dispozícii. Vyzerá, že sme si zvolili ideálne miesto, lebo Tatry, kam sme tiež plánovali ísť, sú zahalené čiastočne oparom a čiastočne aj oblačnosťou. V tejto časti by sa mali vyskytovať aj najznámejší horskí obyvatelia v podobe kamzíkov. Pozorujeme okolie ale zatiaľ nikde sme žiadneho nevideli. Snáď sa to zmení, pretože toto je prostredie stvorené presne pre ne.
Ideme zo Zákľuk a pred nami je ďalší čiastkový cieľ v podobe Poľany. Na Slovensku je najznámejšia Poľana tá v podobe vyhasnutej sopky s výškou 1 458 m n. m. Nízkotatranská Poľana však v kráse vôbec nezaostáva a možno ju aj prekonáva. Aj keď to už je na individuálnom zvážení a posúdení. Dosahujeme aj tento výškový bod s výškou 1 890 m n. m., čo prezrádza prvá turistická tabuľa od sedla Sinej. Je škoda, že na takom dlhom úseku sa nenachádza žiadny ďalší smerovník ani vrcholová tabuľa pre lepšiu orientáciu. Tu vchádzame na chvíľu na hlavný hrebeň nášho druhého najvyššieho pohoria.
Od sedla Poľany k Vrbickému plesu
O niekoľko minút sme pri smerovníku označujúcemu sedlo Poľany. Z tohto bodu sa odpájame z hlavného hrebeňa a ideme schádzať do Demänovskej Doliny. No začiatku kráčame kľukatým chodníkom žltej farby a vidíme, že pred nami je ešte značná časť dnešnej trasy. Cesta je však spríjemňovaná ponúkanými výhľadmi. Tie sú skutočne neopakovateľné. Stretávame ľudí smerujúcich hore, ktorých je pomerne dosť. Sme radi, že sme zvolili tento úsek ako zostupový, pretože smerom hore je to náročné stúpanie. Vchádzame do lesa a míňame smerovník s označením „Tri vody“. Osviežime sa a schádzame ďalej.
Les ponúka nádherné pasáže a niekedy sme z nich viac unesení ako pri pohľade na vrcholy kopcov. Je to príjemná zmena oproti výrubu v iných častiach tejto doliny. Miestami je to úplne idylické a vyhotovíme si pár fotografií na pamiatku. Vychádzame z lesa a cez nádrže vody pre lyžiarske stredisko sa dostávame aj k Vrbickému plesu. Je tu množstvo ľudí ale ani sa nečudujeme. Ide o unikátne miesto v Nízkych Tatrách a takto dostupné pleso je ozajstný unikát. V obci počkáme na autobus, ktorý nás odvezie naspäť ku autu. Popri čakaní na autobus sa zhodujeme, že toto bola úžasná turistika a pokiaľ chcete zažiť takéto dobrodružstvo aj vy, tak si dajte do batohu mapu od VKÚ Harmanec a vyrazte na hory!
