Tip na výlet – Z Braväcova na Beňušku a späť
Nízke Tatry patria k pohoriam, kam sa opakovane veľmi radi vraciame. Či už ide o skalnatý Chopok s Ďumbierom, alebo hôľnaté časti Orlovej a Kráľovej hole, vždy si nájdeme niečo nové, čo nás zaujme a očarí. Pre tentokrát sme chceli navštíviť miesto, kde sme v minulosti ešte neboli a je tak trochu mimo dosahu hlavného prúdu turistov, oproti svojim známejším susedom. Otvorili sme si kartografické dielo TM VKÚ 123 Nízke Tatry – Kráľova hoľa a začali so skúmaním. V Kráľovohoľskej časti Nízkych Tatier je o poznanie menej turistického ruchu ako vo vyhľadávanejších Ďumbierskych Tatrách.
Ako sme pomyselne putovali prstom po hrebeni pohoria, zaujal nás paradoxne vrch ležiaci mimo neho. Názov Beňuška a výška 1 542 m n. m. bolo značné lákadlo a preto sme sa pustili do plánovania tohto výstupu. Na daný vrch sa viete dostať najjednoduchšou a najkratšou trasou od Čertovice. My sme si to ale chceli trochu sťažiť, a tak sme si pripravili turistické dobrodružstvo pozostávajúce so začiatkom v obci Braväcovo. Prevýšenie na najvyšší bod dnešného dňa sa malo pohybovať v hodnote približne 900 výškových metrov. To už je zaujímavé číslo. Ako nakoniec dopadol výstup, to už poďme zistiť v samotnom článku.
Z Braväcova prudko hore
Ranná cesta Horehroním nás vždy očarí, pretože ide skutočne o nádherný kút našej krajiny. Panoráma na Nízke Tatry je dychberúca a človek zabudne na všetky ostatné starosti. My však nesmieme zabudnúť odbočiť smerom na Beňuš a následne prejsť Braväcovom, aby sme za dedinkou nechali odstavené vozidlo. Našim dnešným sprievodcom bude zeleno značený turistický chodník, ktorý vedie až na samotný vrchol Beňušky. Tou istou trasou sa budeme vracať aj naspäť, pretože na realizovanie okruhu tu nie sú vhodné chodníky.
Vedeli sme, že absolvovanie 900 výškových metrov dá zabrať, avšak tu od prvého kroku z nich „odkrajujeme“ značné hodnoty. Od začiatku výstupu prudko stúpame a podľa turistickej mapy čoskoro míňame 750 m n. m. a následne aj 800 m n. m. Tento výstup nie je vzdialenostne dlhý, keďže cesta na vrchol má necelých 4,5 km, ale prevýšením prekonáva väčšinu náročnejších turistík, ktoré môžete vykonať v Nízkych Tatrách.
Cestou k útulni Líška
Značné stúpanie má výhodu v tom, že čoskoro sa dostávame aj k prvým výhľadom na Horehronie. Idylicky učupené obce pod nami dotvárajú magickú atmosféru tohto kraja. Približne od 1 100 m n. m. sa ku nám pripája aj mierna snehová pokrývka. Do týchto chvíľ to vyzeralo ako klasický jarný výstup aj prislúchajúcimi teplotami. Tu však dávame na seba ďalšiu vrstvu oblečenia i čiapku, aby nám bolo teplejšie. Do týchto chvíľ nestretávame nikoho a ktovie, či sa na tom dnes niečo zmení.
Prichádzame k turistickým smerovníkom, z ktorých je náročné niečo vyčítať. Predpokladáme, že sú už staršieho dáta, tak im to pomyselne odpustíme. Ešteže máme našu papierovú mapu, ktorá vedie po správnej ceste. Prudké stúpanie nám dáva odmenu, keď sa vo výške 1 420 m n. m. dostávame k útulni Líška. Z ničoho nič sa tu zjaví aj veľké množstvo bežkárov a turistov, ktorí na útulni strávili noc. Je tu ruch takmer ako na Ďumbieri a sme radi, že konečne stretávame aj iných milovníkov trávenia času v prírode. Z tohto miesta je neopakovateľný výhľad a rozoznávame Kriváň v diaľke i Veporské a Stolické vrchy na druhej strane. Panuje tu príjemná atmosféra a robíme si dlhšiu prestávku. Na vrchol Beňušky ostáva prekonať približne 150 výškových metrov.
Náročná Beňuška
Na útulni sme nabrali potrebné množstvo síl na záverečnú pasáž dnešného výstupu. V tomto úseku je už stúpanie o trochu miernejšie, ale čoskoro je našim nepriateľom sneh. Postupne sa prepadávame až po kolená. To nám sťažuje chôdzu a oberá o potrebné sily. Aj napriek tomu však ideme vpred a počas menších prestávok sa kocháme výhľadmi na Vysoké Tatry. Opar, ktorý okolo nich bol sa postupne rozplynul a tak ostala len ničím nerušená viditeľnosť na naše veľhory s dominantným Kriváňom. Po posledných náročných 200 metroch skutočne dosahujeme vrchol Beňušky ležiaci vo výške 1 542 m n. m.
Z vrcholu sú len obmedzené výhľady ale aj napriek tomu vidíme Ďumbier a obrysy Západných Tatier. Sme šťastní a vyhotovujeme niekoľko spomienkových fotografií. Nohy máme z náročného výstupu unavené ako už dlho nie ale berieme to ako príjemnú daň za skvelý výstup. Po necelej polhodine začneme so zostupom, lebo sa zdvihol silnejší vietor a tak nechceme zbytočne ostávať v týchto podmienkach. Cesta dole ubieha pomerne svižne a za približne dve hodiny už sme opäť v Braväcove pri odstavenom vozidle. Pokiaľ teda máte radi náročnejšie výstupy, Beňuška uspokojí nejedného náročného turistu.