Trasa na Rokoš
Ako oddychujeme pri Košútovej skale a obdivujeme ponúkané výhľady, ktorých dnes nebude mnoho, tak si pomaly balíme veci do ruksaka a pripravujeme sa na ďalšie pokračovanie. Pred nami je chodník hrebeňom Strážovských vrchov, konkrétne Nitrických vrchov. Najväčšie prevýšenie je už úspešne za nami, tak veríme, že nasledujúci úsek bude o niečo príjemnejší a bezpečnejší. Na doterajších úsekoch sme mali miestami problémy vzhľadom na snehový podklad spojený s blatom a popadaným lístím.
Úsek po ľavej strane je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Rokoš aj s Košútovou jaskyňou. Tú však musíme obísť, pretože k nej nevedie oficiálna trasa. Ako pokračujeme ďalej hmla začína hustnúť a viditeľnosť sa každým ďalším prejdeným metrom znižuje. Predpokladali sme, že s pribúdajúcim časom to bude lepšie, avšak meteorologické podmienky majú evidentne iné plány. Ako pozeráme do kartografického diela TM VKÚ 131 Horná Nitra • Vtáčnik • Strážovské vrchy, vidíme, že dnešný najvyšší bod v podobe Rokoša (1 010 m n. m.) by mal byť už neďaleko.
Sme tu! Takmer sme nezbadali vrcholový turistický smerovník kvôli hmle. Výhľady tu nie sú žiadne a takisto ani stopy po ďalších turistoch. Vidíme, že pár desiatok metrov vedľa je turistický prístrešok, kam si ideme sadnúť a načerpať ďalšie sily. Prístrešok na naše prekvapenie ponúka na poschodí aj miesto na prespanie. Predstavujeme si, aká idylka tu musí byť počas teplých letných nocí. Neďaleko tohto miesta je aj miesto s rozhľadom na krajinu ale keďže dnešná oblačnosť mu zabraňuje, tak si pomaly pobalíme veci a ideme ďalej.
Od sedla Rokoš k Plevni
Ako schádzame z Rokoša, postupne sa otvára nádherný les, ktorý bol doteraz ukrytý v hmle. Uvedený úsek sa nám veľmi páči a ide pravdepodobne o najkrajšiu časť doterajšieho prechodu. Prichádzame k turistickej tabuli, vďaka ktorej vieme, že sa máme napojiť na žltú trasu smerujúci cez vrch Plevňa s výškou 901 m n. m. Opúšťame teda červený hrebeňový chodník a začíname s postupným klesaním späť do obce Nitrianske Rudno.
Čoskoro začíname cítiť aj menšiu únavu a pocitovo sa zdá, že máme v nohách tak o 10 kilometrov viac ako je skutočná vzdialenosť. Na to, že Rokoš má 1 010 m n. m., tak je toto zatiaľ náročnejší výstup ako na oveľa vyššie vrchy. Turistická mapa ukazuje, že sa približujeme k neznačenému vrchu Plevňa. V tomto bode sa sem napája náučný chodník Fraňa Madvu spájajúci Nitrianske Sučany s Nitrianskym Rudnom, ktorým budeme schádzať dole.
Fraňo Madva bol významná osobnosť ľudového liečiteľstva, botanik, bylinkár a rímsko-katolícky kňaz. Narodil sa 14. septembra 1786 v Skalici a po štúdiu teológie pôsobil na viacerých miestach, napokon ako farár v Nitrianskom Rudne, kde si získal povesť vynikajúceho ľudového liečiteľa, ktorého vyhľadávali chorí ľudia aj zo širokého okolia.
Náučný chodník Fraňa Madvu
Postupne klesáme od vrchu Plevňa a sme radi, že ideme práve týmto smerom. Na tomto úseku stretávame aj prvých turistov dnešného dňa. Za niekoľko desiatok minút prichádzame k smerovníku oznamujúcemu lokalitu Horné pažite a nadmorskú výšku 502 m. V tomto bode sa nachádza aj náučná tabuľa, kde sa dozvedáme zaujímavé informácie o okolitej flóre.
Od tohto bodu už ideme viacmenej po rovine a o to viac si môžeme užiť posledné pasáže dnešného zaujímavého turistického dobrodružstva. Vidíme prvé domy Nitrianskeho Rudna a čoskoro prichádzame k bodu, kde sme ráno začínali. Na to, že sme prešli niečo málo cez 11 kilometrov, cítime, že v nohách máme skutočne náročný výstup. Stratené kalórie ideme doplniť do miestnej pizzérie a dúfame, že čoskoro si aj vy naplánujete výstup do Nitrických vrchov na menej známy Rokoš.