Zaujímavosti o Nových Zámkoch a ich okolí

8. februára 2021

Región Nové Zámky je jedinečný v tom, že ním preteká všetkých päť najdlhších slovenských riek: Dunaj, Hron, Nitra, Ipeľ a okrajovo aj Váh.

Ak nerátame Rímsku ríšu, novozámocký región patril od objavenia sa prvých štátnych útvarov na našom území v roku 623 postupne až do šestnástich: Samova ríša, Nitrianske kniežatstvo, Veľkomoravská ríša, Uhorské kniežatstvo, Poľsko, Uhorské kráľovstvo, Rakúska monarchia, Osmanská ríša, Rakúske cisárstvo, Rakúsko-Uhorska monarchia, Česko-slovenská republika, Československá republika, Maďarské kráľovstvo, Československá socialistická republika, Česko-slovenská federatívna republika, Slovenská republika. Počas 1397 rokov (do 2020) sa v nich vystriedalo celkom 93 panovníkov, kniežat, kráľov, cisárov a prezidentov.

Mesto Nové Zámky vzniklo ako protiturecká pevnosť, ktorú na ľavom brehu rieky Nitra vybudovali v 16. storočí na príkaz ostrihomského asrcibiskupa Pavla Várdaia. Najprv z dreva, čoskoro ju však prerobili na mohutné kamenné opevnenie a nazvali Novum Castellum alebo Castellum Novum. Keď staviteľ Fridrich Žerotín nový hrad 2. októbra 1580 odovzdával prvému veliteľovi, bola to najmodernejšia renesančnou pevnosť svojej doby.

Keď novozámockú pevnosť v stredoveku ovládli Osmania, rímskokatolícky kostol Povýšenia svätého Kríža, stojaci dnes na Hlavnom námestí, prestavali a používali ako mešitu.

Od polovice 19. storočia sa stalo zaujímavosťou železničnej stanice v Nových Zámkoch vyprevádzanie a vítanie vlakov rómskou kapelou, ktorá najčastejšie hrávala Rákociho pochod. Tento zvyk sa zachoval až do konca prvej svetovej vojny. Táto tradícia bola potom ešte obnovená medzi rokmi 1938 až 1944 a až po skončení 2. svetovej vojny zanikla definitívne.

Nové Zámky zažili počas Druhej svetovej vojny najničivejšie bombardovanie zo všetkých dnešných slovenských miest. Po bombardovacích náletoch Spojencov na jar roku 1945 zostali v troskách dve tretiny všetkých novozámockých domov. V tom období Nové Zámky prináležali fašistickému Maďarsku a boli strategickým dopravným uzlom.

Štúrovo bolo na prelome treťohôr a štvrtohôr zaliate najprv tortónskym a potom sarmatským vnútrozemným morom. Keď tieto moria vplyvom vzostupu zemského povrchu zanikli, zostali po nich slané lagúny v priehlbinách, ktoré sa postupne vyparili. O existencii morí však svedčia ešte aj dnes slané pôdy a slaniská, ktoré sa tiahnu na sever od mesta.

Štúrovo je v rámci Slovenska miestom s najvyššou ročnou priemernou teplotou, ktorá tu dosahuje 10,4 °C.

V Štúrove bol pri Dunaji v roku 1949 vŕtaním do hĺbky 140 metrov objavený prameň termálnej vody, vďaka ktorému vzniklo v meste prvé termálne kúpalisko. V roku 1973 potom objavili ďalší zdroj v hĺbke 130 metrov s teplotou 39,7 °C, ktorý sa stal zdrojom dnešného termálneho kúpaliska Vadaš.

Most Márie Valérie medzi Štúrovom a maďarským Ostrihomom postavili v roku 1895 a je dlhý 509 metrov. Dvakrát bol zničený – v rokoch 1919 a 1944. Po druhom raze zostal neopravený 57 rokov. Dnes opäť spája brehy Dunaja vďaka obnove v roku 2001.

V Šuranoch sa nachádza najstarší cukrovar v strednej Európe. Postavili ho v roku 1854 a nepretržite fungoval až do roku 2000.

Archeologická lokalita Zámeček v Šuranoch je nazývaná Slovenskou Trójou, pretože patrí medzi najväčšie archeologické náleziská v Strednej Európe. Vzácnym nálezom bola soška sediacej ženy, nazvaná Hrádocká Venuša (nálezisko sa nachádza v mestskej časti Nitriansky Hrádok). Soška mala svoje vyobrazenie na slovenskej dvojkorunovej minci.

Rieka Žitava sa v súčasnosti  vlieva do rieky Nitra, kedysi však jej koryto viedlo ďalej na západ a vtekala do Dunaja neďaleko najjužnejšej slovenskej obce Patince.

V chotári obce Komjatice sa nachádza vodná plocha Kňazova jama – Torozlín, ktorá je na Slovensku unikátna výskytom korytnačky močiarnej.

V týchto dňoch vzniká publikácia Čarovné Nové Zámky, o ktorej Vám bližšie informácie poskytne naša  regionálna projektová  manažérka Mgr. Renáta Kolenčíková, tel.: 0905 267 754 alebo e-mail: . Objasní vám všetky potrebné informácie, ukáže vám  ako bude kniha vyzerať. Viac informácii o knihe sa dočítate tu. 

Redaktor edície

Mgr. Martin Kmeť

+421 904 335 073

© 2019 – 2024 CBS spol, s.r.o.
chevron-down
linkedin facebook pinterest youtube rss twitter instagram facebook-blank rss-blank linkedin-blank pinterest youtube twitter instagram