Hron sa v nemčine volá Gran, v maďarčine Garam, po latinsky Granus. Meria 298 kilometrov a po Váhu je to druhá najdlhšia rieka, ktorá tečie celá územím Slovenska. Ešte v 30. rokoch 20. storočia sa po ňom splavovalo drevo.
V panóne sa Hron vlieval pravdepodobne v priestore Slovenského stredohoria do zálivu vtedajšieho mora. V pliocéne odvodňoval prietočné jazero na území Zvolenskej, Pliešovskej a Žiarskej kotliny.
Pod Kráľovou hoľou pramenia štyri slovenské rieky: Váh, Hron, Hnilec a Hornád.
Pôvodné nízkotatranské kamzíky vyhynuli kvôli zmenám podnebia ešte uprostred mladších štvrtohôr. Všetky kamzíky, ktoré žijú v Nízkych Tatrách dnes, sú potomkami 30 jedincov, ktoré boli do tohto územia postupne umelo vypustené z Vysokých a Belianskych Tatier v polovici 70-tych rokov 20. storočia. Ľudia obnovili populáciu kamzíkov v Nízkych Tatrách, pretože sa obávali ich vyhynutia v domovských pohoriach.
Národný park Nízke Tatry je rozlohou najväčí na Slovensku. Zaberá 728 km², jeho ochranné pásmo má 1 102 km².
Dobročský prales vyhlásili za chránené územie v roku 1913, teda pred vznikom Česloslovenska. Postaralo sa o to ešte uhorské ministerstva orby v Budapešti, ktoré v ňom zakázalo akúkoľvek hospodársku činnosť. Nariadilo tiež, aby sa územie pralesa presne označilo, pričom v texte návrhu bol prales označený pôvodným názvom „Gerauka“, podľa bývalej lúčky v jeho juhozápadnej časti.
Sedlo Čertovica je nielen významným geologickým rozhraním Západných Karpát, ale s nadmorskou výškou 1232 metrov aj najvyššie položeným sedlom Slovenska s cestnou spojnicou.
V roku 1882 našli pri výkopových prácach v lokalite Banisko pri Brezne bronzový poklad: náramnice a šálky z obdobia 1250 až 700 rokov pred naším letopočtom. Je to jeden z najvýznamnších archeologických nálazov na Horehroní a prvý hmotný dôkaz o živote ľudí v týchto miestach.
Najstarší zo zvonov v breznianskej Mestskej veži je o 50 rokov starší, ako veža samotná. Zvonicu postavili v roku 1830, ale takmer tonu vážiaci zvon Kalazanského odliali v Banskej Štiavnici ešte v roku 1780. Celkovo sú vo veži tri zvony. Zvonica je 31 metrov vysoká a v minulosti slúžila ako strážna veža. Nad tretím nadzemným zvonovým podlažím bol byt strážnika, ktorý úderom na zvon ohlasoval nebezpečenstvo požiaru.
O tom, že Horehronský viachlasný spev je zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO, rozhodol medzinárodný výbor 8. decembra 2017 na zasadnutí na ostrove Jeju v Južnej Kórei.
Prvý ročník Horehronských dní spevu a tanca v Heľpe sa uskutočnil v roku 1966, čo toto podujatie zaraďuje medzi najstaršie folklórne festivaly na Slovensku.
Keď počas 2. svetovej vojny obsadili fašistické jednotky dedinu Bystrá a mnohí jej obyvatelia sa pred nimi ukryli hlboko v Bystrianskej jaskyni. Nemeckí vojaci ich síce dnu neprenasledovali, ale zamínovali vstup. Ľudia tak museli v jaskyni a von sa dostali až po oslobodení Bystrej. V podzemí prežili aj vďaka tomu, že zbierali vodu z kvapľov.
Prvý oficiálny názov Čiernohronskej železnice bol po maďarsky „Fekete garamvolgyivasút“ (Železnica v údolí Čierneho Hrona). Preto na niektorých miestach pri trati stoja hektometrovníky s označením písmenami F.G.V. Táto úzkokoľajná horská železnica začala premávať pred 111 rokmi v údolí Čierneho Hrona a jeho prítokov a počas väčšej časti 20. storočia slúžila hlavne na zvážanie dreva. Cez Prvú svetovú vojnu ju pomáhali budovať aj ruskí zajatci. V časoch najväčšej slávy mali jej trate dĺžku vyše 132 kilometrov.
V týchto dňoch vzniká publikácia Čarovné Horehronie, o ktorej sa môžete dozvedieť viac tu.