Hron sa v nemčine volá Gran, v maďarčine Garam, po latinsky Granus. Meria 298 kilometrov a po Váhu je to druhá najdlhšia rieka, ktorá tečie celá územím Slovenska. Ešte v 30. rokoch 20. storočia sa po ňom splavovalo drevo.

V panóne sa Hron vlieval pravdepodobne v priestore Slovenského stredohoria do zálivu vtedajšieho mora. V pliocéne odvodňoval prietočné jazero na území Zvolenskej, Pliešovskej a Žiarskej kotliny.

Pod Kráľovou hoľou pramenia štyri slovenské rieky: Váh, Hron, Hnilec a Hornád.

Hron

Pôvodné nízkotatranské kamzíky  vyhynuli kvôli zmenám podnebia ešte uprostred mladších štvrtohôr. Všetky kamzíky, ktoré  žijú v Nízkych Tatrách dnes, sú potomkami 30 jedincov, ktoré boli do tohto územia postupne umelo vypustené z Vysokých a Belianskych Tatier v polovici 70-tych rokov 20. storočia. Ľudia obnovili populáciu kamzíkov v Nízkych Tatrách, pretože sa obávali ich vyhynutia v domovských pohoriach.

Národný park Nízke Tatry je rozlohou najväčí na Slovensku. Zaberá 728 km², jeho ochranné pásmo má 1 102 km².

kralova hola

Dobročský prales vyhlásili za chránené územie v roku 1913, teda pred vznikom Česloslovenska. Postaralo sa o to ešte uhorské ministerstva orby v Budapešti, ktoré v ňom zakázalo akúkoľvek hospodársku činnosť. Nariadilo tiež, aby sa územie pralesa presne označilo, pričom v texte návrhu bol prales označený pôvodným názvom „Gerauka“, podľa bývalej lúčky v jeho juhozápadnej časti.

Sedlo Čertovica je nielen významným geologickým rozhraním Západných Karpát, ale s nadmorskou výškou 1232 metrov aj najvyššie položeným sedlom Slovenska s cestnou spojnicou.

NAPANT

V roku 1882 našli pri výkopových prácach v lokalite Banisko pri Brezne bronzový poklad: náramnice a šálky z obdobia 1250 až 700 rokov pred naším letopočtom. Je to jeden z najvýznamnších archeologických nálazov na Horehroní a prvý hmotný dôkaz o živote ľudí v týchto miestach.

Najstarší zo zvonov v breznianskej Mestskej veži  je o 50 rokov starší, ako veža samotná. Zvonicu postavili v roku 1830, ale takmer tonu vážiaci zvon Kalazanského odliali v Banskej Štiavnici ešte v roku 1780. Celkovo sú vo veži tri zvony. Zvonica je 31 metrov vysoká a v minulosti slúžila ako strážna veža. Nad tretím nadzemným zvonovým podlažím bol byt strážnika, ktorý úderom na zvon ohlasoval nebezpečenstvo požiaru.

brezno

O tom, že Horehronský viachlasný spev je zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO, rozhodol medzinárodný výbor 8. decembra 2017 na zasadnutí na ostrove Jeju v Južnej Kórei.

Prvý ročník Horehronských dní spevu a tanca v Heľpe sa uskutočnil v roku 1966, čo toto podujatie zaraďuje medzi najstaršie folklórne festivaly na Slovensku.

ciernohronska

Keď počas 2. svetovej vojny obsadili fašistické jednotky dedinu Bystrá a mnohí jej obyvatelia sa pred nimi ukryli hlboko v Bystrianskej jaskyni. Nemeckí vojaci ich síce dnu neprenasledovali, ale zamínovali vstup. Ľudia tak museli v jaskyni a von sa dostali až po oslobodení Bystrej. V podzemí prežili aj vďaka tomu, že zbierali vodu z kvapľov.

Prvý oficiálny názov Čiernohronskej železnice  bol po maďarsky „Fekete garamvolgyivasút“ (Železnica v údolí Čierneho Hrona). Preto na niektorých miestach pri trati stoja hektometrovníky s označením písmenami F.G.V. Táto úzkokoľajná horská železnica začala premávať pred 111 rokmi v údolí Čierneho Hrona a jeho prítokov a počas väčšej časti 20. storočia slúžila hlavne na zvážanie dreva. Cez Prvú svetovú vojnu  ju pomáhali budovať aj ruskí zajatci. V časoch najväčšej slávy mali jej trate dĺžku vyše 132 kilometrov.

V týchto dňoch vzniká publikácia Čarovné Horehronie, o ktorej sa môžete dozvedieť viac tu.

Veľmi jednoducho povedané, Horehroním nazývame krajinu, ktorú vidíme od brehov Hrona. Začína sa pod Kráľovou hoľou, kde táto rieka pramení a končí sa kúsok za Banskou Bystricou, kde sa v širokej zátoke vlieva do Panónskeho mora.

Čarovné Horehronie

Takto nejako by mohol vyzerať úvod turistického sprievodcu Horehroním, keby ho niekto písal pred dvadsiatimi miliónmi rokov. Viete si predstaviť, že hrebeň Nízkych Tatier by bol aj dnes prímorským pohorím a Banská Bystrica prístavom s lodným spojením do celého sveta? Dá sa to celkom ľahko, keď napríklad stojíte na vrchole Ďumbiera a údolná krajina je pokrytá vrstvami oblakov. Vtedy sa často aj samotné Horehronie potápa pod hladinou bieleho mora, skrývajúc svoje poklady.

Čarovné Horehronie

Tie tu celé veky vytvárali ľudia s výdatnou pomocou prírody. Alebo to bolo naopak? Jedno je nespochybniteľné: príroda tomu pripravila v doline Hrona skvelé prostredie. Z Heľpianskeho podolia, Breznianskej a Lopejskej kotliny poskladala pestrú a širokú dolinu Hrona, ktorú obstavala reťazou skalnatých i hôľnych končiarov Nízkych Tatier. Oproti nim navŕšila husto zalesnené Slovenské rudohorie.

Čarovné Horehronie

Horehroniu pristane množstvo rôznych prívlastkov a opisov. Jedným z najvýznamnejších je, že tento kraj patrí k najnavštevovanejším slovenským turistickým oblastiam. A nie sú v tom žiadne čary. Dychberúca prírodná krása sa tu jednoducho snúbi s bohatstvom kultúrnych pamiatok a historických pozoruhodností, k čomu navyše stále pribúdajú zaujímavé atrakcie moderného sveta.

Čarovné Horehronie

Preto sem počas celého roka prichádzajú doslova desaťtisíce ľudí oddýchnuť si a zažiť to, po čom ich duše túžia. Turistika, cykloturistika, lyžovanie, splavovanie, ľudová architektúra, hrady, zámky, cirkevné stavby. Srdce unášajúci vír hudby a tanca ľudových festivalov aj liečivé ticho kúpeľov. Dôsledná hviezdičkovosť  luxusných hotelov i nespočítateľná hviezdnatosť romantických nocľahov. Každý si tu nájde to svoje.

Čarovné Horehronie

Žiadna veľká mágia, len nespočítateľné malé kúzla reality vytvárajú čarovné Horehronie.

Redaktor edície

Mgr. Martin Kmeť

+421 904 335 073

© 2019 – 2024 CBS spol, s.r.o.
chevron-down
linkedin facebook pinterest youtube rss twitter instagram facebook-blank rss-blank linkedin-blank pinterest youtube twitter instagram