Najväčším hradom na slovenskom území je podľa historikov Nitriansky hrad .  S rozlohou osem a pol hektára kedysi zaberal nielen celú oblasť kopca, na ktorom stojí, ale aj územie horného mesta.

Nádherný a honosný Bojnický zámok  bol pôvodne dreveným hradom.

Povesť o tom, že slávneho zbojníka Juraja Jánošíka väznili na hrade Likava, nie je pravdivá. Jánošík sa dal na zboj v roku 1711, keď bol hrad už len ruinou, keďže ho v roku 1707 na príkaz kniežaťa Františka II. Rákocziho zbúrali. Povesť žije predovšetkým vďaka básni Sama Chalupku Likavský väzeň.

Najvyššie položeným hradom na Slovensku a zároveň jedným z najvyššie položených v strednej Európe je Liptovský hrad . Nachádza sa v nadmorskej výške 993 m v Chočských vrchoch.

Prvé písomné zmienky o dvoch našich najstarších hradoch delí presne 5 rokov. Písomný dôkaz existencie hradu Devín  je z roku 864, kým prvý písomný potvrdený záznam o Nitrianskom hrade sa datuje do roku 871.

Jediným slovenským hradom na Zozname svetového dedičstva UNESCO je Spišský hrad. Zapísali ho doň na 17. zasadnutí Výboru svetového dedičstva UNESCO, ktorý sa konal v kolumbijskej Cartagene od 6. do 11. decembra 1993.

Medzníkom vo výstavbe hradov na Slovensku sa stal tatársky vpád v roku 1241  , po ktorom kráľ Belo IV. rozsiahlymi darovaniami majetku šľachticom podporoval stavbu kamenných hradov.

V ranom a vrcholnom stredoveku sa dali dobyť len veľmi ťažko a na obranu hradu stačilo len niekoľko desiatok chlapov. V podstate jedinou možnosťou dobyvateľov bolo vyhladovať osadenstvo alebo ho odrezať od zdroja pitnej vody. Éra nedobytnosti sa skončila s rozvojom delostreľby v 15. storočí.

Na Slovensku v súčasnosti evidujeme a zákonom chránime okolo 180 hradov a zrúcanín. Keď k nim pripočítame ďalších vyše 400 zámockých stavieb a kaštieľov, sme pravdepodobne krajinou s najvyšším počtom hradov, zámkov a kaštieľov na jedného obyvateľa (jeden hrad či zámok na každých 45 tisíc obyvateľov).

Slovo „zámok“ sa ako synonymum pomenovania „hrad“ začalo používať v období renesancie . Okrem toho však  má v slovenčine až šesť ďalších definícií.

Mnohé zo slovenských hradov a zámkov sú známe pod rôznymi názvami, alebo rôznymi tvarmi názvu. Ktoré sú správne? Odpoveď nájdete v oficiálnom zozname Úradu geodézie, kartografie a katastra SR.

Pred niekoľkými rokmi som sa v jedno popoludnie ocitol pri hradbách Zvolenského zámku. Vedie okolo nich pekný chodník s výhľadom na údolie rieky Slatina a široký pletenec železničného koľajiska. Moje oči však blúdili práve po vysokých múroch stáročného zámku. Až mi zrak padol na jeden z kameňov. Úplne nevýrazný, ani nie meter nad zemou, pevne zasadený medzi ostatné kamenné kvádre masívneho južného opevnenia. A práve tá jeho obyčajnosť vo mne rozprúdila zvedavé myšlienky.

Kto bol ten človek, ktorý ho tam položil? Ako vyzeral? Čo mal oblečené? Čo videl, keď sa popri ťažkej robote na stavbe zámockého opevnenia obzrel okolo seba?

Dnes by mi stačilo by pár ťuknutí do mobilu a poľahky by som zistil, že vonkajšie opevnenie tohto kráľovského zámku postavili na prelome 15. a 16. storočia. Vševediaca pani Googlová by mi dokonca ukázala, ako sa ľudia tých čias obliekali, aké nástroje používali, ba aj čo jedli. Ale mám pocit, všetky tieto odpovede by v tých momentoch aj tak vyvolali len ďalšie otázky. Aký bol svet toho človeka? Nielen vonkajší, ale predovšetkým vnútorný. Nad čím rozmýšľal a ako rozmýšľal? O čom sníval? Kde boli hranice jeho poznania a myslenia?

Nespomínam si už, kde sa hra mojej hlavy s predstavivosťou v to popoludnie skončila. Viem však, že odvtedy som sa ju hral veľakrát pri mnohých zámkoch, hradoch alebo kaštieľoch, v centrách stáročných miest aj v tieni dávno opustených múrov odľahlých zrúcanín. Som presvedčený, že práve v tom je najväčšia sila nášho okúzlenia prastarými stavbami. V tvrdej hmatateľnosti kameňov a vôni stáročných trámov, ktorá k nám dokáže priniesť svet našich predkov v životnej veľkosti.

Preto k týmto historickým šľachtickým obydliam a vojenským pevnostiam putujeme a s obdivom vzhliadame. Predstavujeme si v nich tajné komnaty a chodby, rozprávame si o nich legendy. Žijú v nich hrdinovia našich detských rozprávok aj postavy veľkých románov. Kvôli ich nenahraditeľnej hodnote ich chránime, zachovávame a opravujeme. Dokonalo obnovené aj vydané napospas silám prírody a času, od nepamäti ich kreslíme, maľujeme a posledných sto rokov fotografujeme.

Sú to miesta, kde môžeme doslova precítiť, kým sme boli predtým, ako sme sa stali tým, čím sme. Stavby, v ktorých niekedy naozaj nevieme presne rozoznať, čo cítime naozaj a čím nás pod ich vplyvom opantáva naša fantázia. Sú to naše čarovné hrady a zámky.

Na tomto mieste sa do textu tlačí fráza, že krásy našich hradov a zámkov by sme mohli vymenúvať, ukazovať a opisovať tak dlho, až by z toho vznikla kniha. Lenže vo vyadavateľstve CBS radšej tlačíme knihy, než frázy, preto sem môžeme s potešením napísať, že o krásach a zaujímavostiach hradov a zámkov u nás práve začína vznikať nová, dosiaľ nevídaná kniha Čarovné hrady a zámky. Jej základom budú desiatky neopakovateľných záberov od umeleckých a krajinárskych fotografov. Tie doplníme bohatým textovým obsahom a budeme vám veľmi vďační, keď nám pri jeho tvorbe pomôžete.

Práve v týchto dňoch a týždňoch na nej pracuje veľký kolektív ľudí. Ak máte chuť sa k nim pridať, dvere do vydavateľstva máte otvorené. Ak poznáte miesta, ktoré stoja za pozornosť a chcete sa o ne podeliť s čitateľmi, alebo máte podnetné nápady a tipy, dajte nám vedieť. Ako predstavitelia miest a obcí, majitelia firiem, výrobcovia či zástupcovia kultúrnych organizácií ste práve vy tí, ktorí môžu novú knihu obohatiť a dať jej vyššiu hodnotu. Nehovoriac o tom, že je to zároveň dobrá príležitosť zviditeľniť vašu prácu a hodnoty, ktoré ňou vytvárate.

Ako je možné vstúpiť do projektu?
Kontaktujte našu koordinátorku Mgr.Andreu Simanovú, tel.: 0948 232 979 alebo e-mail: . , ktorá vám objasní všetky potrebné informácie o projetke.

Výnimočná edícia kníh Čarovné Slovensko sa rozrástla o nový knižný titul, Čarovné Horné Považie. Táto kniha vám predstaví tento región tak ako ho určite nepoznáte, ČAROVNE.

Len málokde na Slovensku nájdeme toľkoto bohatstva na takom malom území ako na Hornom Považí. Hory mu dali pôvab, hrady mu poskytli ochranu a Váh mu daroval život. Horné Považie je kraj, kde sa snúbi podmanivá krajina s dávnou históriou a srdečnosťou ľudí. V tomto kúte Slovenska je čo obdivovať rieka Váh ponúka malebné zákutia, mystické hrady, ktoré dominujú na skalných bralach, ponúkajú neuveriteľné pohľady do dolín. Horné Považie je obklopené majestátnou hradbou okolitých hôr. Malá Fatra, Súľovské vrchy, Strážovské vrchy či Javorníky dodávajú celému regiónu magický charakter. Horné Považie je skutočne čarovné a stojí za objavovanie. A všetky nádherné miesta tohto regiónu sú zachytené v našej knihe Čarovné Horné Považie.

Čo v knihe Čarovné Horné Považie nenájdete?

Nenájdete v nej technické popisy, históriu, alebo faktografiu. Na to slúžia iné knihy.

Čoho je táto kniha plná?

Je plná emócie a dobrej energie, a to od prvej strany až po poslednú. V každej fotografii je totiž skrytý kus duše jej autora, ktorá si pamätá jej príbeh. Ak sa do nej zadívate, ona vám ho rozpovie. Čarovne!

Ďakujeme všetkým fotografom a partnerom, ktorí ste stáli pri zrode ďalšieho dieliku skladačky Čarovné Slovensko – ČAROVNÉ Horné Považie.

Redaktor edície

Mgr. Martin Kmeť

+421 904 335 073

© 2019 – 2024 CBS spol, s.r.o.
chevron-down
linkedin facebook pinterest youtube rss twitter instagram facebook-blank rss-blank linkedin-blank pinterest youtube twitter instagram